„Máš strach Potterka?" „To chceš Malfoy?"

dlhý(ani náhodou)spánok

  „Chystáš sa niekam?" začula som za sebou keď som akurát otvárala kľučku dverí. „Na záchod?" skúsila som prvé čo ma napadlo. „S neviditeľným plášťom?"„Rose proste ma nerieš, za chvíľu sa vrátim."„No to určite." zavrčala a zas si ľahla. Keď som prišla do slizolinskej klubovne všetci už sedeli pri krbe.„Môžeme začať?" opýtal sa Ian.„Fajn kto pôjde prvý." dodal no nikto sa neozval.„Ja."„Zvládneš to?" opýtal sa jej Malfoy, ktorému sa opierala o rameno.„Som v poriadku Scorpius je to len list."„Z Azkabanu."„Ale stále len list." odbila Ala Nya pokojne. Po chvíli ticha zobrala dýku a otvorila list.„Vážená slečna Sonya Lestra..."„Čítaj to celé aj tak všetci vieme ako sa voláš." prerušila ju Clara. Sonya si len povzdychla a začala od začiatku.„Vážená slečna Sonyatella Nymphadora Blacková - Lestrageová s veľkou ľútosťou vám musíme oznámiť, že včera v skorých raných hodinách dňa 1.mája 2020 v dôsledku dosiaľ nie presne určených príčin zomrel váš predpokladaný biologický otec Rudolphus Oxigon Lestrange narodený dňa nezisteného roku 1951, otcom Reinhard Lestrange a matky Leta Lestrangeová (rodená Rosierová) v Lestrange Residence, Birmingham, Anglicko." jej hlas sa zlomil a ledva bolo počuť posledné slová.„Nya?" opýtal sa Al opatrne ona mu však neodpovedala len neprítomne hľadela do ohňa.„Je mi to ľúto." objal ju Scorpius okolo pliec no žiadna odozva neprišla.„Mne nie." ozvalo sa po nekonečne dlhých minútach ticha. Všetci sme si vymieňali zmätené pohľady a nevedeli sme čo skôr.„Pokračujeme?" opýtala sa no ani teraz sa nikto nezmohol pomaly ani len dýchať.„Si si..."„Som si istá nič mi nie je jasné?!" vybehla na Lex, tá sa hneď stiahla. Vieme aká Sonya je a zbytočne ju pokúšať sa nevyplatí ani nám ako jej priateľom.„Pozostatky Rudolphusa Oxigona Lestrangea boli ešte toho dňa uložené v hrobke rodiny Lestrange,Birmingham,Anglicko. Oddelenie pre dedičstvo mladistvých čarodejníkov od živých, položivých, indisponovaných a odsúdených či trestne stíhaných pokrvne, vzdialene príbuzensky, papierovo alebo známostne spätých je preto povinné vás oboznámiť s prípadným dedičstvom. Vo vlastnom záujme vás žiadame  aby ste sa dňa 7. mája 2020, sobota, o 10:00 dostavili na náležité oddelenie na Ministerstvo Mágie, Londýn. S podpisom Roserta Marvelová, zástupkyňa riaditeľa oddelenia pre bla bla bla." hodila list na stolík a opäť sa zahľadela do ohňa.„Teraz ty."vyzvala Scorpiusa ten akosi neochotne otváral obálku.„Ja s nim nie som príbuzný ja by som to nemal dostať nie?"„Počul si aké je to oddelenie. Očividne ich zaujíma každučká spojitosť medzi vami. Nya je sesternica tvojho otca. Teoreticky tam spojenie je." usúdila Clara.„Al myslíš že to prišlo aj Teddymu? On je predsa tiež ako Scorpius syn Sonyinej sesternice."napadlo ma ale brat len pokrčil plecami.„Tak čo, je to to isté?" opýtala som sa keď som si všimla ako je Malfoy očami už na konci listu.„Úplne." prikývol.„Pôjdete tam?" pozreli na seba akoby čakali podľa toho ako sa rozhodne ten druhý.„Určite tam pôjde aj otec. Pošlem mu sovu ráno ti dám vedieť čo a jak." Sonya súhlasila a spustila sa veľká debata o svetovom poháre v metlobale. Ani sme si nevšimli že tam už nikto okrem nás nie je. Potom sme usúdili že je zrejme čas ísť spať. Keď som sa konečne dotrepala do svojej izby bola takmer polnoc. Zničená som sa zvalila do mäkkej postele.„Toto bola podľa teba chvíľa?"„Žartuješ však?" zavrčala som do periny.„Povedala si že o chvíľu si späť."„A tiež že sa do mňa nemáš čo starať." zhúkla som. Bola som taká unavená až mi liezlo na nervy už naozaj čokoľvek.„Lily...nikdy sme neboli len sesternice ale aj dobré kamarátky. Proste mi na tebe záleží." nechápala som ako dokáže byť vždy taká milá a pokojná. Keby mala skôr povahu strýka Rona bolo by to zrejme o inom.„To ale neznamená že ma musíš kontrolovať horšie ako mama a otec." ospravedlňujúco sa usmiala a natiahla ruky. Ochotne som ju objala a rovno sme si aj ľahli.„Pamätáš keď sme boli malé a James nás strašil tými blbosťami o príšerách ktoré prídu vždy keď si sama?"„Hej naši nikdy nepochopili prečo sme sa vždy tlačili v jednej posteli." zasmiala som sa.„Až kým ho Al vtedy v noci nestrašil s neviditeľným plášťom a musel sa nám priznať že si to vymyslel." doplnila Rose a keď som si na to spomenula tlačili sa mi slzy do očí. Ani neviem či od smiechu alebo ľútosti ako mi tie časy chýbajú. Netrvalo dlho a zaspali sme. Teda aspoň ja určite.„Lily...Lily...Lilyyyy." naštvane som ako tak otvorila oči.„Ešte 5 minút."„No tak vstaň iba na chvíľu potom môžeš spať ešte nie je ráno."„Sonya ja ťa zabijem čo odo mňa chceš o...pol tretej to myslíš vážne?!" keby som mohla rovno by som ju tam zaškrtila.„Poď do klubovne nechcem zobudiť ostatné. Tam už nikto nie je."„Kto vie prečo." zavrčala som naštvane a neochotne som vyšla z postele.„Tak čo je?" vyletela som na ňu. Čím skôr som sa chcela ísť zase spať.„Je mi jasné že na to ministerstvo v sobotu určite pôjdeme."„Ak si ma prišla zobudiť kvôli tomuto môžeš si byť istá že sa tej soboty nedožiješ!" „Nehuč a čuvaj ma." zahriakla ma. Ešte ona si bude vyskakovať, no neviem kto je tu ten ukrátený o vytúžený spánok.„Chcem aby si tam išla so mnou mám s toho blbý pocit a ty vieš že moje pocity ma zatiaľ neojebali."„Toto si mi nemohla povedať ráno?" snažila som sa upokojiť ale môj tlak už bol nebezpečne vysoko.„Mohla ale nemohla som zaspať."„Ale ja som už spala ak si si nevšimla!" „Psst. Nekrič tak." ukľudňovala ma čo ma ešte väčšmi vytáčalo.„Sonya je to jedno aj tak ma nemá kto počuť a vieš prečo? Lebo sú skoro tri a každý normálny človek spí!" Nya vybuchla do smiechu a mňa skoro trafilo.„To nie je vtipné." „Ale áno je mala by si sa vidieť." nedalo mi to a musela som sa rozosmiať aj ja.„Prečo mám ísť s tebou?" opýtala som sa keď sme sa trochu upokojili.„Si moja najlepšia kamarátka. Aj Clara a Lex samozrejme ale...chápeš s tebou je to trochu iné. A je tu ešte taká jedna vec." pohľad, ktorý som na ňu po týchto slovách hodila sa nedá ani opísať.„Chcem aby išiel aj Al." povedala trochu neisto.„Chceš aby som s mojím degenerovaným bratom strávila kto vie koľko hodín pod neviditeľným plášťom v tesnej blízkosti Scorpiusa Malfoya a zvyškom vašej famílie?" opýtala som sa len tak pre istotu či som sa zbláznila ja alebo ona až pozoruhodne pokojne.„Tak nejak?" povedala očakávajúc moju reakciu.„Lepší program na víkend si ani neviem prestaviť." irónie v tej vete bolo požehnane a bola aj zreteľne počuteľná čoho si Sonya samozrejme všimla a neubránila sa úškrnu.„Vidíme sa ráno ahoj." objala ma ešte pri dverách.„Škoda že už JE ráno Sonya!" snažila som sa tváriť naštvane ale pri nej sa to nedalo. Ironicky mi poslala vzdušnú pusu a so smiechom odišla. Rýchlo som vybehla hore a ľahla si naspäť k Rose.„Mám sa pýtať?"„Spi." odpovedala som stroho a do niekoľkých sekúnd som bola ako zabitá.