„Máš strach Potterka?" „To chceš Malfoy?"

Sonya, Al, Malfoyovci, Rose,...a ďalšie novinky

„Takžeeee...mi chcete povedať že TY!.." vykríkla Claris na Sonyu:„..si sa vyspala s Albusom Potterom a TY!..." ukázala na mňa:„...si sa ZASE bozkávala s Malfoyom skoro si ho vyhonila a potom si sa ani nevieš ako zobudila v jeho posteli v jednej izbe s Lexiným bratom ,tými dvomi a Sonyou??" len sme obe jemne prikývli. „Toto je tá najviac cool vec akú som kedy počula." vykríkla Lex.„To teda absolútne nie je cool Alexesia!" skríkla Claris.„Nevolaj ma celým menom!" oplatila jej namrzene. „Sonya ako si sa preboha mohla vysať s Alom? Veľmi dobre vieš aký je." pokračovala.„Ako dlho?" opýtala som sa. Nechápavo na mňa pozreli.„Sonya ako dlho to už trvá. Stavím sa že včera ráno pred zápasom si vstala skôr kvôli Alovi a boli ste sa šiestom poschodí kde som vás skoro načapala keby ma Malfoy...On o tom vie tiež však? Vedel že tam ste a aby ste sa mohli vytratiť musel odvrátiť moju pozornosť preto ma začal bozkávať. Nevidela som vás lebo ste mali Alov neviditeľný plášť." dokončila som už skoro šeptom.„Lily ak si myslíš , že ťa Scorp bozkával len aby si nás neprekukla mýliš sa. Vtedy áno ale potom...včera sa kvôli tebe pobil a pred tým ťa priniesol z lesa a..." „Sonya je mi úprimne jedlo prečo ma pobozkal viem aký je a neverím mu jasné. Taký ako on sa nemenia zo dňa na deň." Sonyin výraz sa zmenil na smutný a ľútostivý zároveň.„Lily...aj Al bol taký a teraz..."„Teraz čo Sonya? Čakáš že môj brat ťa bude milovať večne? Je kurevník to čo ti povedal skúšal na každú a každá si myslela že práve pri nej to myslí vážne ale musím ťa sklamať Nya ty nie si výnimka!" kričala som na ňu a ostatné sa nezmohli na slovo. Ani neviem kedy som sa postavila a navyše som okolo seba rozhadzovala rukami ako zmyslov zbavená. Teda jednou rukou kedže tú druhú som mala stále vykĺbenú.  „Lils...toto si nemusela..."„Ale áno Clara musela, pretože má pravdu." prerušila ju Sonya.„Mala som vám o tom povedať. Možno by som dostala rozum o čosi skôr." pokračovala a my sme na ňu prázdno pozerali.„Žeby si slečna Lestrangeová prvý krát priznala že urobila chybu?" zaškerila som sa.„Prvý ale aj posledný krát." zasmiala sa Sonya a ostatné sa pridali.„A ja sa odteraz budem Malfoyovi dostatočne vyhýbať." dodala som rozhodnuto.„Myslím že on má teraz dosť starostí s Rose." uchechtla sa Lex.„Naozaj by ma zaujímalo čo spolu majú, ale veď je to absurdné...Malfoy a Rose?" zamyslela som sa.„No aj párik Sonya a Albus nie je zrovna jednoznačná kombinácia."neodpustila si Lex.„Mňa by skôr zaujímalo čo myslela Mcgonagallová tým že ich kryje pred niečim z čoho by ich nevytiahli ani otcovia." zmenila dosť nepríjemnú tému Clara.„Zjavne o tom vedia len oni dvaja a riaditeľka." zhodnotila som.„Zjavne hej." zašepkala neisto Sonya.„Nya ja...prepáč že som na teba tak vyletela ale nechcem aby ti ublížil." ospravedlnila som sa a silno ju objala. Vidieť ju takto tichú a neistú bola novinka aj pre nás, jej najlepšie kamarátky.„Nemáš sa prečo ospravedlňovať. Prvá naopak. Aspoň som si uvedomila že máš naozaj pravdu. A určite budete súhlasiť že na dnes už toho bolo až príliš. Mali by sme sa ísť všetky poriadne vyspať."„Sami predovšetkým." neodpustila si Lex za čo si vyslúžila zabíjacke pohľady. Rezignovane zdvihla ruky.„Tak pardooon." nedalo nám nezasmiať sa. Chceli sme už odísť ale niečo ma napadlo.„Baby...nerada to hovorím ale obávam sa že máme problém." zhrozene na mňa pozreli.„Mám vykĺbené rameno."„Priprav sa bude to bolieť." povedala Sonya a namierila mi prútik na rameno.„Prečo mám pocit že som to už počula." povedala som ironicky pri spomienke na nemocničné krídlo z predošlého dňa a na pána Malfoya.„Episki!" slzy sa mi hneď nahrnuli do očí a kolená sa mi podlomili. Sonya to pravdepodobne čakala lebo ma okamžite zachytila. Ale ruka bola v pohode a v podstate ma ani nebolela.„Kde si sa to naučila?" opýtala som sa keď sme už prechádzali lesom späť k hradu.„Scorpiusov otec ma to naučil." zašepkala. Dosť ma to prekvapilo. „Netušila som že sa poznáte." mierne sa usmiala.„Ano on..." Sonya sa zastavila a baby sa nemali odvahu vložiť do tohto rozhovoru. Ani mne nebolo moc do reči nikdy keď prišla reč na Sonyinu rodinu.„Nikdy som vám to nepovedala ale...Keď vojna skončila a mojich rodičov odsúdili, matka zistila že je tehotná a podarilo sa jej újsť. Draco bol jediný komu naozaj verila. Jeho ministerstvo zbavilo obvinení a on sa rozhodol odísť do Ameriky,vedel že v anglicku bude denne prenasledovaný nenávistnými pohľadmi mnohých ľudí. Mama k nemu prišla pár dní pred jeho odletom. Povedal že ju mal vždy svojím spôsobom rád, že nebola zlá ako si všetci mysleli bola len ovládaná Voldemortom. Neviem čo je na tom pravdy a ani to asi nechcem vedieť...Ide o to že sa rozhodol začať nový život. Narcissa tu ostala a netušila že Draco zobral moju matku so sebou. išla s nimi aj Pansy ktorú si Draco neskôr vzal. Draco si robil lekársku školu s Pansy a moja matka robila niečo ako výpomoc na detskom oddelení v nemocnici. Žili ako pravý muklovia. Nebol deň kedy by vybrali prútik. Boli šťastný pretože ich nikto nepoznal a nesúdil. Do Londýna sa nevracali. Ich priatelia a Cissy chodili za nimi. Nikto z nich však nikdy nezistil že pomohli Bellatrix, doteraz to vlastne nikto nevie, teda Cissy už áno. Po troch rokoch sa narodil Scorpius a rok na to ja. všetko bolo dokonalé kým sa moja matka nechtiac nestretla keď sa vracala z práce s jedným aurorom ktorý ju pred rokmi viedol na súd. Samozrejme ju spoznal. Ja som bola u Pansy, ktorá ma strážila kým bola mama v robote. Mama vbehla domov vytiahla prútik a jediné čo stihla urobiť bolo poslať k Malfoyovcom patronusa s vysvetlením čo sa stalo. V ten deň ju chytili a ihneď odviedli do Azkabanu. V našom byte v Amerike našli detské veci hračky kočiar a postieľku a došlo im že Bellatrix mala dieťa. A dokázali si aj spočítať že práve Malfoyovci jej pomohli a že určite aj jej dieťa bude pri nich. To sa ale nikdy nepodarilo dokázať. Draco ma odniesol do sirotinca v malom americkom mestečku neďaleko Los Angeles. Bola to diera na konci sveta kde ma nemal šancu nikto nájsť.  Mala som dva roky. Žila som tam asi ďalšie dva roky kým sa situácia neupokojila a Draco sa po mňa vrátil. Odvtedy žijem u Malfoyovcov. Viem že som to mala povedať skôr ale nemohla som. Oni by mali obrovské problémy keby niekto zistil čo urobili. Za tie dva roky sa oni presťahovali späť do Londýna a Draco začal kariéru stíhača. Za celý ten čas sa do Ameriky nevrátili aby zmizlo podozrenie že vedia kde je dieťa Bellatrix Lestrangeovej. Odpusť Lily že som ti to nikdy nepovedala....vy všetky odpustte." Sonya sedela na zemi a jej vzlyky sa ozývali asi celým lesom. Nedokázala som sa ani pohnúť a pomaly som spracovávala čo to vlastne povedala. Nikdy som ju nevidela plakať a už vôbec nie sa takto zrútiť. Keď som sa konečne spamätala vrhla som sa k nej a silno ju objala. Hladkala som ju vlasoch ale nemala som odvahu prehovoriť. Vlastne ani keby som chcela nevedela by som čo povedať.„Vy ste to vedeli?" opýtala som sa ostatných.„Nie...veď sme boli u Malfoyovcov toľko krát ako to že sme ťa nikdy nestretli?" opýtala sa šokovane Lex.„Vždy som bola v izbe...ja som odmietala, viem že vaši sú ich priatelia ale nechcela som nič riskovať aj keď ma Pansy a Draco milión krát presviedčali aby som sa išla zoznámiť." zase nastalo ticho ktoré prebíjal plač mojej najlepšej kamarátky.„Sonya...ako je možné že si sa narodila až rok po Scorpiusovi, štyri roky po vojne keď tvoja mama zistila že je tehotná už počas nej." táto otázka neťažila iba Lex ktorá sa jediná odvážila opýtať sa ale aj mňa a zjavne aj Claris.„Tušila som že sa opýtate. Použila staré Blackovské zaklínadlo a tým akoby zastavila tehotenstvo. Nikdy nevieš kedy sa opäť akoby spustí. Chcela len moje narodenie oddialiť lebo dobre vedela že ak by som sa narodila v tom čase nič dobré by to pre mňa neprinieslo. Mohlo sa to zvona spustiť po roku, dvoch alebo kľudne mohla byť tehotná aj doteraz. Nie je dôvod prečo som sa narodila práve po štyroch rokoch jednoducho sa to stalo." konečne hovorila mierne pokojne ale rozhodne ešte v pohode nebola. Nemám tušenie ako dlho sme tam ešte sedeli ale určite to bolo viac ako hodinu. Do hradu sme sa vrátili s neopísateľnou náladou. Neprehovorili sme ani slovo ale bolo jasné  že všetky myslíme na jedinú vec. Sonyino tajomstvo. Už keď som si myslela že po tom ako som sa dozvedela že spala s mojím bratom a nie raz ma nedokáže naozaj nič prekvapiť priznala sa ako to medzi ňou a jej rodinou vlastne je. Nemali sme jej to za zlé, že nám to povedala až vtedy. Mala dôvody ktoré jednoznačne ospravedlňovali prečo štyri roky hovorila, že Malfoyovcov nepozná aj keď sú jej rodina. Keď sme sa lúčili emotívne sme sa objali. Myslím, že aj Sonyi sa uľavilo že nám to povedala a prvý krát za tie roky prejavila svoje pocity a emócie. Do klubovne som sa vracala úplne vyčerpaná a bola som šťastná, že ten deň prekvapení konečne končí. Aj keď už bol vlastne druhý deň lebo pomaly svitalo. A tom som nemala ani tušenie že jedno prekvapenie ma ešte len čaká. Dotrepala som sa do izby a ani by som sa neunúvala zapnúť svetlo len by som sa zvalila na posteľ a zaľahla som mŕtvola ale to by som nemohla na Roseinej posteli zbadať obrysy ešte niekoho a nie len jej. Zapálila som malú lampu na mojom stolíku a doslova som sa prefackala či sa mi to len nesníva. Rose ležala na niekoho hrudi on ju ochranársky objímal okolo pása a na jej tvári bolo vidieť rozmazanú špirálu, zrejme od plaču. Ona mala zrejme jeho mikinu, kedže jej bola asi o dva čísla väčšia, ale on tričko s krátkym rukávom a v izbe hoci sa blížil marec bolo celkom chladno. Zobrala som svoju perinu, lebo na tej Roseinej ležali a hodila ju na nich. Vysrala som sa na nejaké prezliekanie do pyžama. Rovno som zaľahla a prehodila cez seba deku. Chcela som rozmýšľať nad tým čo som práve videla ale bola som príliš unavená zaujímať sa chalanom pri Rose. Vlastne by som sa tým nezaujímala vôbec keby ten chalan nebol kto iný ako Scorpius Malfoy.