Žeby ďalšie problémy?

4.3K 221 1
                                    

„PIP...PIP...PIP...PIP..."„Kurva vypnite to!" povedal niekto. Ozvalo sa len zachrabčanie ako odpoveď a budík stále zvonil.„To to trvalo." neodpustil si zase ten čo sa ozval ako prvý keď to pípanie skončilo. Išlo mi rozdrapiť hlavu. Nejak sa mi podarilo posadiť sa a obzerala som sa kde vlastne som. Och nie už zase, pomyslela som si keď mi došlo že som v izbe môjho brata v slizolinských ubytovniach. Na vedľajšej posteli sedel černoch ktorého som hneď spoznala. „Zabiny? Čo...čo tu robím?" Opýtala som sa potichu keďže čím hlasnejšie zvuky tým väčšie bolesti a očividne on na tom nebol inak. „Sam neviem ako som sa sem dostal. Pamätám si len ako ma najaka baba fackala pred dverami že si mám ísť ľahnúť. Keď som vošiel ty si už ležala na posteli  a Malfo sa naťahoval s Alom o perinu na jeho posteli. Potom si pamätám ešte nejakú babu stála pri tebe a obliekala ti košeľu lebo si mala len podprsenku. Aj mňa položila na posteľ lebo som sa tu zložil rovno na hubu." Rozosmial sa. Potom mi očami zaznačoval  aby som sa otočila. „Prisaham že ti to vysvetlím." Ozvalo sa na posteli po mojej ľavej strane. Prekvapene som otvorila ústa. „Sonya?" Opýtala som sa akoby som čakala že proste zmizne a to že tam naozaj je sa mi len sníva. „Už sa nedivím prečo ťa obliekala. Ste predsa kamošky." „Ian láskavo buď ticho." Napomenula ho podráždene. „Čo ty tu robíš?" Stále som tomu nechápala. Aj keď som mala istú teóriu bolo to príliš absurdné. „No vieš ja... každý sa predsa včera opil a ja som nebola vinimka." „Ako si sa pre Dumbledora ale dostala sem?" Vybehla som na ňu. „Skús si domyslieť." Sonya sa chytila za hlavu a ja som zrak presunula na ďalšiu posteľ z ktorej sa vyškieral Albus. Spomenula som si na tú bitku a ako sa tam objavil skoro nahý. „Pred tým než niečo povieš dráha sestrička chcel by som ti pripomenúť čo si ty robila môjmu najlepšiemu kamarátovi pred dverami. A nepopieraj, to vzdychanie bolo počuť aj cez to moje." Vyvalil na mňa a v tom zavládlo také ticho žeby bolo počuť spadnúť spendlik. Ja, Sonya aj Zabiny sme sedeli bez pohnutia a nikto nemal slov. Ozval sa výbuch smiechu ale trochu tlmený. Pri Alovi niekto ležal a rehotal sa do vankúša. „Ty si kus kokota." Povedal cez smiech a hodil môjmu bratovi do tváre vankúš. „A ty sa radšej neozývaj." Smial sa Al a hodil mu vankúš naspäť. „Tieto oslavy vždy končia veľmi zaujímavo ale nikdy by som nečakal že sa prebudím polonahý práve vedľa teba." Ďalej sa smial Malfoy ktorý sa konečne tiež posadil. Obaja sa začali nekontrolovateľne smiať. So Sonyou sme si vymenili zmetené pohľady. Pozreli sme na Zabinyho. „Na to si zvyknete." Žmurkol a tváril sa akoby nič. „Hej hej kamo odfoť nás." Rehotal sa Al a hodil po Zabinym vankúš. Mal očividne ráno keď sa mu po každom chcelo hádzať vankúše. Zabiny neprotestoval a hneď vyberal foťák. „Tak fajn povedzte..." Na chvíľu sa zamyslel a potom sa zaškeril ako blázon. „...Sme teplyyyyyy." „Si kokoooooot." Zakričali namiesto toho a zase nasledoval výbuch smiechu ale teraz už sa smiali všetci traja. „Toto je čoraz divnejšie." Zašepkala som Sonyi keď som sa nenápadne dostala na jej posteľ.Myslíš na to na čo ja?" Opýtala sa a ďalej zdesene pozorovala situáciu. Prikývla som: „Vypadnime." V tom sa ozvalo klopanie. Všetci sme stŕpli. Malfoy sa vyhrabal z Alovej postele a s perinou skočil rovno na nás. „Ležte a hlavne buďte ticho." Zasyčal vystrašene. Počuli sme ako sa dvere otvorili. „Mam sa vôbec pýtať?" Ozval sa prísny ženský hlas. „Mcgonagallova." Zašepkala som. „Madam so všetkou úctou k vám. Myslíte že by to malo zmysel?" Prehovoril Albus. „Merlin to je idiot." Zavrčala som. „Potter čo sa vás a Malfoya týka...Varujem vás jeden problém, jeden jediný a v momente letíte na ministerstvo. Uvedomujete si vážnosť situacie do ktorej sa tým dostanete? Potom už vám nepomôže ani keby sa vaši otcovia na hlavy postavili." Z tonu jej hlasu mi až na tele naskočili zimomriavky a Sonya na tom nebolo zrejme inak. Počula som jej zrýchlený dych. Možno to bol aj môj ale už som to ani nevedela rozoznať. „Plne rozumieme a ospravedlňujeme sa za vzniknuté problémy čo sa oslavy týka..." „Aj všetkého s tým spojeným a veľká vďaka vám za vašu ochotu za to čo pre nás robíte." „...a ručíme vam že sa to nebude opakovať." Dokončil Malfoy kde ho medzi tým doplnil Al. „No to vám tak verím ale radila by som vám to naozaj dodržať. Sami dobre viete že to pred čím odhalením vás chránim je ďaleko závažnejšie ako tieto detinské školské zábavy!" Zakričala  Mcgonagallka a s tresknutim dverí odišla. „Haloo, my sme stále tu." Ozvala som sa keď bolo trojminútové ticho a my sme furt boli priľahnuté pod perinou. Malfoy nás bez slova odkryl a sadol si naspäť vedľa Ala. „Mali by ste ísť." Prehovoril do ticha Ian. Tí dvaja tam len nneprítomne sedeli a cumeli do blba. „Koselu ti donesiem neskôr." Povedala Sonya skoro nepocutelne ale v tom tichu sa to ozvalo dosť jasne a zreteľne. Hlavou mi naznačila aby som išla za ňou a bez výnimky. Pozerala som  na brata, na Malfoya, Iana, Sonyu a všetkých tam a späť a nevedela čo si mám o tomto celkom vlastne myslieť no nakoniec som sa proste postavila a poslúchla ju. Ian nás vyprevadil a hneď ako sme prekročili prah zabuchol dvere. „Čo..." Sonya mi položila ruku na ústa a prst si priložila na tie svoje aby som bola ticho. Prešli sme až ku schodisku ktoré viedlo do spoločenky. „Tu nie...večer pôjdeme do lesa na naše miesto. Babam to vysvetlím aspoň z časti v izbe. Stretneme sa vo veľkej sieni tak za pol hodinu." Len som prikývla. Zišli sme dolu kde sme sa rozdelili. Sonya isla do dievčenských ubytovní a ja smer chrabromilska veža. Toto nedopadne dobre, pomyslela som si aj keď teraz už bolo márne sa tváriť že sa nič nedeje.

„Máš strach Potterka?" „To chceš Malfoy?"Where stories live. Discover now