„Máš strach Potterka?" „To chceš Malfoy?"

Zase šťastná?

„A zase sme to dokázali...NA SLIZOLIN!" „NA SLIZOLIN!" pripil Malfoy a všetci nadšene zdvihli svoje poháre. Bol večer po zápase a slizolinčania zase oslavovali tentokrát ale veľké víťazstvo. Prisahala by som ze to tam žilo viac ako kedykoľvek predtým. „Kde je zas ta naša Sonya?" Prekrikovala hudbu Claris. Dobrá otázka... „Este pred chvíľou tu bola." Hovorila som a obzerala sa všade naokolo aj keď to kvôli tancujúcim a skakajucim študentom bolo skoro zbytočné. „Idem ju pohľadať." Niečo sa mi nezdalo. Poznala som svoju najlepšiu priateľku dosť dobre na to že keď takto z ničoho nič zmizne nieje to dobre znamenie. Predierala som sa smerom k chlapčenským internátom. Mala som istú predstavu kde môže byť ale len som si to chcela overiť. Neďaleko izby ktorú som hľadala ( po ceste som usúdila že som musela byť poriadne na mol keď som tam šla naposledy lebo som si cestu absolútne nepamätala) som začula hlasy. Opatrne som sa pricapila na dvere. „Vy Potterovci tu zvedavosť máte v krvi." Zasmial sa potichu niekto tesne za mnou. Preľaknuto som sa otočila. „Ian? Čo ty tu robíš?" Zašepkala som stále v šoku. „Vlastne tu bývam." Zaškeril sa. Cítila som ako sa červenám kvôli tej debilnej otázke. Oprel sa jemne o mňa a hlavu položil na dvere tesne blízko mojej. „Modli sa nech nikto nejde okolo lebo toto budeme ťažko vysvetľovať." Zašepkal potláčajúc smiech. Musela som sa pousmiať lebo mal úplnú pravdu a ďalej sme sa započúvali do rozhovoru: „Prečo si to urobil? To ti je ten metlobal presnejší ako vlastná rodina? Do piči aj s prekliatím pohárom!" Rozoznala som kričiaci hlas patriaci Sonyi. „Upokojme sa dobre?" Prehovoril kľudne Malfoy. „Ale ja sa neupokojím Scorpius! Porušil si pravidlá si triafač nie odrážač! Mohol ťa niekto vidieť a vylúčiť z týmu a čo horšie mohol si jej vážne ublížiť!" Vrieskala tak že sme ju mohli počuť aj bez toho aby sme sa lepili na dvere. „Tu vôbec nejde o ten pojebaný metlobal! Kurva Sonya ale o teba!...o nás!" Po Albusových slovách sa ozvala poriadna facka. „Si obyčajný sebecký namyslený arogantný úbožiak." Povedala už takmer nepočujne Sonya a rýchlymi krokmi sa blížila ku dverám. Zabiny ma prudko postavil za seba akurát v momente keď otvorila dvere. „Ahoj Nya." „Chod do pekla!" Zakričala po ňom s predierajucimi sa slzami a bežala bez otočenia preč. „Sonya! NYA!!!" Vrieskal Malfoy ked vybehol z izby a pokračoval rovno za ňou a ani si nás vďaka Merlinovi nevšimol. Nevedela som čo mám skôr robiť či ísť za najlepšiou kamarátkou alebo čo lebo najviac ma vtedy asi dorazilo že môj vlastný brat ma zhodil z metly dorážačkou. Rýchlo som vycúvala a bežala preč. Pomaly sa mi začali tlačiť slzy do očí. Vyšla som z hradu a sadla alebo skôr som sa rovno zvalila pod starý dub a nechala slzy prúdom tiecť. „V poslednej dobe plačeš akosi často." Začula som vedľa seba. Musela som sa až pousmiať lebo mal vlastne pravdu. „Tak...prečo je to tentokrát?" „Prepac Marco ale myslím že ťa do toho nič." Odbila som ho. Nemala som na neho vôbec náladu aj keď som cítila čudné pocity z jeho prítomnosti. „Lily vieš že mi na tebe záleží a..." „Pobozkaj ma." Zašepkala som takmer nepocutelne a hneď ako som to vyslovila aj som naozaj dúfala že to nepočul. Chvíľu na mňa vyjavene pozeral ale potom sa naklonil a rázne ma začal bozkávať. Ani po dlhých minútach som neprestávala spolupracovať. Neviem prečo ale mala som pocit že nás niekto sleduje ale vtedy aj keby sa na nás díval celý svet bolo by mi to jedno. Zvyšok večera som strávila pri dube s Marcom. Po dlhej dobe som sa konečne zase cítila neuveriteľne šťastná.