SUMMER WITH BAD BOY ✔

Nasledujúci deň

Do školy som na druhý deň aj tak nešla. Tamara tam predsa aj tak nebola. Nechce sa mi ísť ani na tú party... Čo mám robiť? Bez Alexa sa cítim ako bez duše. Prečo musel odísť? Pamätám si na naše prvé stretnutie. Ako sme sa zrazili. Stále sa na tom smejem. Potom na tej pláži , jeho pohľad, ako mi pomohol nájsť oblečenie, ako ma zachránil z tej párty keď ma nadrogovali. Naše chvíle na pláži, nákupy, Amanda, výjazd na motorke a naša prvá pusa. Jachta, hrozný skok z lietadla a divadlo. Jeho odchod... plačem. Všetky krásne chvíle, ktoré som sním zažila.. všetko je preč a je tu tá odporná realita v ktorej sme niekoľko tisíc kilometrov od seba.
Vstala som z postele, išla si zobrať jablko a zas zaliezla naspäť. Mala by som zas začať poriadne jesť. Mám pocit že odkedy odišiel som aj schudla. Nemám vôbec chuť do jedla. Napísala som Kristiánovi nech mi pošle čo sa máme učiť. Poslal mi to do pár minút. Je super že vďaka Alexovi som sa zoznámila s toľkými úžasnými ľudmi. Aj keď mi spočiatku robili zle.
Volá mi Lea.
L:"Miaa"
M:"Ahooj"
L:"Prečo nechodíš do školy?"
M:"Volala si s Tam?"
L:"Hej a viem všetko, nemôžeš sa kôli Alexovi tak trápiť, pozri, ja som od Kika tiež ďaleko..."
M:"Ale ty sním budeš každý víkend!"
L "To je pravda... Ale aj Alex sem bude chodiť..."
M:"Možno raz za 2 mesiace..." doplnila som ju.
M:"Lea, nechaj to tak, prídeš na tú party v piatok?"
L:"Rada by som ale dá sa mi až v sobotu..."
M:"Uff no dobre, musím sa učiť, prepáč"
L:"Dobre ale sľúb mi že pôjdeš zajtra do školy"
M:"Sľubujem"
L:"Tak ahoj"
M:"Ahoj"

Uff toto bude ešte deň... Učiť sa teda určite nebudem. Najradšej by som šla na surf. Dávno som na ňom nebola... Vlastne od..... Toto nemá zmysel, všetko mi pripomína Alexa. Skúsim zavrieť oči a trochu si pospať.

Zajtra:

Zobudila som sa s celkom v pohode náladou. Dokonca som sa rozhodla že pôjdem do školy. Veď som to Lei sľúbila. Keď som sa naraňajkovala a zobrala školskú tašku, mama sa na mňa začudovane pozrela. "Ideš do školy?"
"Ano, prečo?"
"Len tak... som rada" povedala a usmiala sa.
Keď som sa chystala výsť von z dverí všimol si ma aj oco.
"Hádam len nejdeš ujsť z domu"
"Nie oci, idem do školy"
"To sú mi teda veci, hodím ťa tam ?"
"Vlastne.. aj tak už to pešo nestíham, tak prečo nie.."
Vyšli sme von a sadli do auta. V škole som bola za sedem minút. Všetci sa na mňa počudovane pozerali keď som si sadla ku Kikovi.
"No konečne sa ti ráčilo prísť"
"Ha ha, čo je dnes také špeciálne?"
"Písomka z chémie"
"Počkať...ČO?! To mi nemohol včera napísať?"
"A kto mal vedieť že ty prídeš do školy?
"Och.. a je toho veľa?"
Keď mi ukázal všetko učivo čo sme mali vedieť, vedela som že mi ani zázrak nepomôže. Chémia bola tretia hodina, čiže iba dve prestávky... Idem na to!

"Petra 4, Darina 1, Hana 1, Peter 3, Kristián 3, Mia ..." keď učiteľka poveda moje meno stvrdla som.
"Mia 2" keď to vyslovila, myslela som že spadnem (kebyže nesedím)
Kiko potom chvíľu rýpal že ako som to napísala tak dobre a že kde mám schované ťaháky.
Školský obed bol ako vždy "úžasný"...
Dosť som sa tešila na večer. Keď som prišla domov, zapla som mobil, ktorý som si v škole vypla a skontrolovala správy... Ani jedna, ani zmeškaný hovor...
Predtým sme si stále písali... Otvorila som instagram a prešla jeho story.(Viem že je to divné, ale robím to vždy) Nemal tam nič, tak som otvorila Amandin a tam som ho uvidela. Boli spolu na obede?! Toto nieje možné, ja sa tu kvôli nemu trápim a on zatiaľ ide na obed s Amandou. Bola som neuveriteľne sklamaná a nervy mi už zas nevydržalk. Dnešný večer si musím užiť a zabudnúť na Alexa. Npôjde to! Milujem ho! Neni to fér! Sadla som si na zem a ruky si chytila tvár. Tento večer sa musím opiť. Inak to nepôjde!