Život musí ísť ďalej

5.1K 278 5
                                    

Už sú to tri dni. Tri prekliate dni strávené v depkách. Začala sa škola. Bola som tam iba prvý deň. Rodičom som nahovorila že som chorá a nechali ma doma. Stále dookola počujem v rádiu tie prekliate pesničky tipu We don't talk anymore,... Prečo sa toto muselo stať práve mne?! Konečne som si našla chalana a on odíde... Prvý krát som cítila lásku a som bez nej. Tento prekliaty život mi niečo dá a vždy vzápetí vezme.

Sedím na posteli, s perinou až po nos a pozerám fotky z leta. Mala som foto všetkých.
Tie fotky som milovala. Bola som na nich tak šťastná...

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

"Nie!"

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

"Nie!"... mobil som odhodila ďalej od seba a zas na mňa dolahol smútok.
"Zlatko, netreba ti niečo doniesť na jedenie?" zakričala zdola mama.
"Nie mami, ďakujem, niesom hladná!" zakričala som naspäť.
"Dobre" odpovedala.
Ja som potom vytiahla notebook a zapla si Teóriu veľkého tresku. Milujem ten seriál. Je to jediná vec ktorá ma dokáže upokojiť. Zrazu mi zazvonil mobil. Volala Tam.
"Mia? Si v pohode? Už dva dni som ťa nevidela" vychŕlila zo seba.
"Ano, som len trochu nachladnutá" povedala som čo najpokojnejším hlasom.
"Môžem dnes prísť? Chcem sa s tebou na niečom dohodnúť " opýtala sa.
"Jasné, prídi" povedala som aj keď som chuť socializovať sa, vôbec nemala.
"Dobre, do desiatich minút som u teba" zrušila.
Uff. Teraz budem musieť hrať fyzicky chorú a psychicky v poriadku...

Tam naozaj prišla za 10 minút.
"Ahooj, chorôbka" prišla a objala ma.
"Ahoj" Objala som ju naspäť.
"Ako sa cítiš?" spýtala sa.
Výborne, až na to že mám chuť sa zabiť.
"Je mi celkom dobre" povedala som neutrálne.
"Mia, niesom hlúpa. Viem že niesi chorá. Chápem že to teraz máš ťažké ale už sa toľko stým Alexom netráp..
On by určite nechcel aby si kôli nemu vynechávala školu."
Je to pravda. Sedím tu ako keby zomrel a smútim.
"Vymyslela som nám aktivitku na odreagovanie. Ja zajtra s rodičmi odlietam niečo vybaviť ale o deň potom, večer, by si ma mohla ísť taxíkom vyzdvihnúť na letisko a išli by sme do jedného clubu čo je neďaleko. Teraz ho otvorili, tuším sa volá Jake Pub.
Každý piatok sú tam super Housky a chodia tam dosť známi DJi. Čo ty na to povieš? Vlastne ani nemáš na výber lebo už som to dohodla s tvojou mamkou než som vstúpila do tvojej izby. Ona tiež vie že chorá niesi. A sama mi povedala že tvoja najväčšia choroba je láska a chce aby si sa vrátila do normálu tak ťa na tú párty pustí"
Z toho čo na mňa vychŕlila som bola úplne mimo. Čiže v piatok idem na diskotéku či chcem alebo nie... Neviem či som pripravená... Posledné diskotéky som trávila s Alexom...
Nemám čo stratiť. Aspoň sa trochu vybúrim.
"Dobre, tak teda v piatok" povedala som.

SUMMER WITH BAD BOY ✔Where stories live. Discover now