Chapter 48

772 75 13
                                    

O 5 rokov neskôr

"Harry?" Zakričím na Harryho z druhého poschodia nášho nového domu a on vybehne na prvé schody."Ano, zlatko?"Spýta sa s poloúsmevom na tvári a zťažka si vydýchne. Dnes má pred sebou náročný deň a vyzerá byť naozaj nervózny."Nevieš kde ma Daysi ten modrý pruhovaný svetrík?"Spýtam sa ho opatrne s obavami v očiach."Myslím, že bude v aute. Hneď ti poň skočím."Začne sa otáčať na odchod, keď v tom ho zastavím."Nie, to je v poriadku. Skočím si pre neho. Bež sa naraňajkovať."V tom začnem kráčať po schodoch a Harry ma zdrapne za pás a pobozká na líce."Ďakujem."Rýchlo sa rozbehne za deckami do kuchyne a začne s nimi raňajkovať.

"Decká bežte do auta."Obe naše nádherné deti pobozkám na čelo a rýchlo nasadnú do auta, kde si zapnú pásy a Harry môže začať cúvať."Dávajte si pozor! Milujem vás."Zakývam im a kričím na celú ulicu."Aj my teba!"Decká mi zamávajú cez okná a o chvíľu vidím len vzdialujúce sa auto.

O ďalšiu pol hodinu začnem rozbalovať ďalšie krabice, ktoré nám došli letecky. Celé toto sťahovanie bolo náročné. Ale toto sme predsa chceli, Harry to chcel a deti nenamietali. Teda až na mamu a otca. Za to Anne bola nadšená, že sa Harry opäť vracia do svojho rodného mesta. Londýn. Prekrásne mesto a milý ľudia. Napriek všetkému mi vôbec nechýba moje staré mesto. Ani ten byt. Teda možno trochu, teda tým myslím veľmi.

Všetky tie spomienky. Ale urobíme si nové a verím, že nám tu bude lepšie. Máme obrovskú záhradu a priestranný dom, to sa vždy zíde."Storm!"Celá zasnená sledujem Storma a až po chvíli mi dojde, že robí niečo, čo by nemal. Z krabice vyťahuje a trhá bábätkovské šaty Jacka a Daysie."Ty hajzel!"Zakričím naň celá rozrušená. Chcela som si nechať všetky ich staré oblečky, ktoré som mala najradšej a ktoré stáli viacej akoby mali."Takmer všetko si to roztrhal!"Stojím pred ním a káram ho s vecami v rukách. Zatiaľ čo on sa na mňa pozerá jeho psími očami a labou sa mi ospravedlňuje."Neskúšaj to na mňa, pozri čo si urobil!"Znovu mu pred ňufák strkám jednu z Jackových košielok a len ju bezmocne hádžem naspäť do krabice.

Po celý čas strávený doma, upratovaním a najmä odkladaním naších vecí si konečne sadám a na chvíľu si zapínam hudbu na menší relax pred varením. Zhlboka sa nadychujem a obzerám sa po celej obývačke. 

Ladená do hneda a krémová  dodáva teplo a útulnosť celému domu. Nikdy som nechcela luxusný dom. Chcela som, aby bol útulný a my sme sa v ňom mohli cítiť ako doma. A tak to aj je. Bolo ťažké nájsť pekný dom, ktorý by sa nám páčil a v konečnom dôsledku sme sa rozhodli, že si dom postavíme. Harry bol nadšený a najal niekoľko architektov. Nesmie chýbať ani akcent dreva v každej z miestností. To dodáva väčší luxusný a útulný dojem. Este stále to tu vonia po novote.

Deti sú už veľké a chodia do škôlky. Som na ne hrdá a to isté aj na Harryho. Myslím, že mu ide všetko naozaj dobre. Teraz vo firme pracujem tiež, ako manažérka a väčšinu pracujem doma. Občas mi chýba ísť do práce a práve preto si to občas kompenzujem. Mám pocit, že nemôžem mať dokonalejší život. Harry a ja sme sa stihli zobrať pred dvomi rokmi. Vždy keď sa pozriem na naše svadobné fotky, tak mi srdce zaplesá.

Milujem pocit byť jeho a cítiť ho pri sebe. Naša láska nemôže byť väčšia a silnejšia. Milujem ho tak moc a každý deň ďakujem Bohovi za neho, za naše deti.

Zrazu ma vystraší štekot Storma a ja sa ihneď mykám. Rýchlo sa staviam na nohy a idem sa pozrieť čo vyvádza. Behá po záhrade a šteká za behu. Iba sa nad tým zasmejem a vrhám sa do varenia.

Vojdem do kuchyne, ktorú zdobia najmä biele pulty a drevo. Zapnem si pesničky cez Bipu a snažím sa v krabici nájsť nejaké cestoviny.

Po dvoch hodinách som najedená a kráčam si to pred dom. Zbadám Harryho auto a deti, ktoré mi kývajú už z diaľky.

Harry zaparkuje auto do garáže a všetci z neho povyskakujú. Jack a Daysie sa mi vrhajú okolo pása a objímajú ma." Ako ste sa mali v škôlke?" Pýtam sa s úsmevom na tvári. "Ja som si našla nové kamarátka a Staysie ma pozvala k sebe na oslavu narodenín." Začala Daysie a nakráčala si to do domu po dopovedaní."A ty zlatíčko?" Pozriem na Jacka a na jeho nádherné veľké zelené oči."Ja nič. Iba kamaráti."Mykne ramenami a púšťa ma. V tom ma Harry objíma a cítim ako vyšťavený je. Unavený a zlomený."Poď sa najesť láska a potom sa porozprávame."Prepletiem si s ním prsty a on ma pobozká na pery. Ja sa však nemôžem neusmiať a tak sa spoločne vrháme do domu.

Je už neskoro večer a deti konečne zaspali. Vrhám sa do spálne za Harrrym, ktorý ma zrejme čaká.

Pomaly otváram dvere a všímam si, že tam leží a chatuje si na mobile. "Pokiaľ to je mama, tak ju pozdrav." Poviem mu potichu a on sa nečakane mykne a telefón okamžite schová. "Už som ju od teba pozdravil." Pousmeje sa a ukáže na postel. Bez zaváhania sa sadnem vedľa neho a dám mu bozk na líce a čelo."Mal si náročný deň, však?"

"To teda mal. Ale o mesiac bude všetko lepšie."

"Všetko sa vráti do normálu." Zrazu obaja stíchneme a začínam mať pocit, že si nemáme čo povedať. To trápne ticho medzi nami je ďalších pár minút, až nakoniec sa Harry poobzerá po izbe a začne "naozaj sa ti darí to tu zdokonaľovať. Som na teba hrdý." V tom mu len prikyvujem a zhasínam lampičku. "Dobrú noc, Harry."

"Aj tebe."

Už druhý mesiac za sebou čakám na hrejivé a vášnivé dotyky , ktoré si zatiaľ môžem len predstaviť.

Konečne ďalšia časť. Nie je príliš prepracovaná, ale je takmer záverečná. Ešte 2-3 časti a potom sa púšťam do príbehu, ktorý si predpisujem. Ďakujem, že ste počkali a neodstránili si tento príbeh z knižnice. Ak máte rôzne dotazy, tak napíšte komentár. A prosím vás o veľkú aktivitu. V tom prípade bude časť čo najrýchlejšie sa bude dať a budem mať veľkú motiváciu. Prepáčte a nezabúdajte, že si vás vážim 😘

Xx Love ya xX

Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)Where stories live. Discover now