Chapter 14

1.4K 116 13
                                    

"Zajtra o deviatej ráno u neho v kancelárií. Nezabudni životopis." Oznámila mi v zápätí s nadšeným hlasom. Ja som však iba otvorila ústa dokorán a zapozerala sa do jej tváre."Naozaj?"Po chvíli zo mňa vyšiel piskot a telo sa mi začalo chvieť."Ano, naozaj."Tentokrát Elisabeth zvážnela a pozrela za mňa. Stála tam Caroline s plameňmi v očiach."Počula si Care? Budem mať prácu!" V tom som rozhodila rukami do všetkých strán a vyskočila na nohy."Care?"No moje obavy sa naplnili a ja zabúdam na náš sľub."Prepáč."Moja nadšenosť mizne a nahrádza ju ľútosť, smútok, nevinnosť."Nie to je v poriadku. Toto si predsa chcela."Ukázal na mňa jej ochablou rukou, na ktorej mala zlaté hodinky od Liama.

Len som pokrútila hlavou a podišla k nej, aby som ju zovrela v pevnom objatí."Ja ti to všetko vynahradím."Zašepkám jej do ucha a sledujem jej reakciu.Len si zťažka vydýchne a pousmeje sa.Pohľadí ma po tvári a odíde znovu do skladu.Jej reakcia ma zaskočila, ale tušila som, že jej to vadí.Radšej však budem účtovníčka než čašníčka v malej kaviarni s úbohými zákazníkmi."Myslím, že by som mala ísť."Ozvala sa Elis a ja som jej len prikývla. 

Bol neskorí večer. Sedela som na posteli a prezerala si staré fotky. Keď si tak spomeniem na to, keď som strávila s Rickom naše prvé Vianoce. Bolo mi zároveň do plaču, no aj do smiechu. Nehovoriac o tom, že Vianoce sú tu za necelý mesiac a vonku sa ide počasie zblázniť. 

Krabičku s fotkami som schovala do nočného stolíka a pozrela na hodiny. Boli takmer dve. Ano znovu budem nevyspatá, ale je to zrejme. Hádka s Harrym mi navyše uškodila. Doteraz ľutujem, ako som mu povedala, nech mi nevolá. Pri tom sa na mobil pozerám v kuse a myslím si, že zavolá, ale on nezavolá. Pri tejto myšlienke mi ide slza vyhrknúť a ja si ju rýchlo zotriem."Nebudem plakať."Zašepkám a zároveň sa upokojím. V celom byte je tma a ticho, čo ma dostáva ešte do horšej situácie. 

Zajtra mám byť na pohovore, ešte ani to mi nedá spať. Bojím sa, ale zároveň som nadšená. Je možné, aby som mala toľko pocitov naraz? Smútok, ľútosť, sklamanie, obviňovanie, hnev, sebaľútosť, sebeckosť, tvrdohlavosť, nadšenie a znovu smútok. Niekoľko vecí, ktoré k sebe ani nepatria. Presne ako ja a Harry. Lenže nad ním nechcem rozmýšľať. V tom pokrútim hlavou a pozriem na mesiac, ktorý mi priam svieti do izby. Pokojne zamlascem, keď teplý paplón narazí na moju pokožku a pomaly zatváram oči. Snažím sa vyprázdniť si hlavu od myšlienok a zabudnúť na Harryho a na moje problémy.

Rána sú pre mňa zväčša najťažšou časťou dňa. Dnes to nie je výnimka. Znovu ma pochytila bolesť hlava a nervozita. Raňajky nesmeli chýbať a preto som sa rozhodla, že začnem od znovu. Nová práca, nový byt, nové ja. Zťažka sa dostávam do kúpeľne a usmievam sa na seba, ako idiot. V tom sa však nahnem nad umývadlo a tvár si opláchnem studenou vodou. 

Neskôr sa vraciam do kuchyne a pripravujem si raňajky po rannej hygiene a úprave. Na make upe som si nechala záležať a to samé platilo o oblečení. Vzala som si čierne púzdrové a krémové lodičky. V tom si vlasy viažem do copu, aby som ich nezamastnila.

S panvicou v ruke sa pohrávam a pri tom počúvam ďalšiu energetickú pesničku od Enriqueho. V tom pohybujem bokami do strán a zabúdam na všetky tie problémy a strasti, ktoré som ešte včera zažívala. 

Keď som už aj po raňajkách, vyberám sa dole do podzemnej garáže a štartujem maminho malého golfa. Ako tak premýšľam, mala by som si kúpiť vlastné auto. Ale ak dnes pôjde všetko, tak ako má, nové auto si budem môcť dovoliť čoskoro. Len si povzdychnem a ofinu si prehrabnem prstami. Oči mi svetielkujú a prsty sa klepú. Prídem si ako alkoholik, našťastie nie som. Len sa nad tou myšlienkou zasmejem a štartujem auto.

Parkujem pred menšou tehlovou budovou. Veľký nápis neľahko prehliadnuť a ja nedokážem uveriť tomu, že mi túto pozíciu Elisabeth vybavila. Brucement. Vstupujem do dverí z tmavého dubu a vzhliadnem k postaršej pani pri pulte."Dobrý deň." Jemne sa pousmejem a vyťahujem si lístoček z kabelky."Prišla som za Alexandrom Piercom."

"Druhé poschodie."Hrubo odpovie, ale ja si z toho hlavu nerobím. Vyberám sa s lodičkami na nohách po schodoch, až pokiaľ nadojdem na druhé poschodie, kde sa to priam hemží ľuďmi. Všetci sa venujú svojej práci za rohovými stolmi po stranách miestnosti. Sem- tam chodia k veľkej kopírke pri sklenených dverách. Vstupujem dnu, ale veľa ľudí ma nezaznamená. Až na jednu brunetku možno v mojom veku, aj keď môže byť staršia. Venuje mi hrejivý úsmev, ktorý sa značne odráža v jej očiach. V tom si všimnem tmavšieho chlapa len v modrej košeli a rifliach. Kráča smerom ku mne a taktiež mi venuje úsmev. Pomaly ku mne naťahuje ruku a pristáva s ňou na mojom ramene.

"Dobrý deň. Vy musíte byť Lauren, však? Ja som Alexander Pierce. Prepáčte za ten zhon, ale v štvrtok je toho najviac."Nervózne prehodí a ťahá ma smerom k jeho kancelárií. V tom si len pomyslím, "páni, ten nemôže mať ani len kúsok súkromia". Jeho kancel je celý presklanený, čo ma desí najviac. Zrejme to je preto, aby vedel dohliadnuť na zamestnancov.

"Posaďte sa prosím."Zatvára za nami dvere a sadá si za stôl s hromadou papierov."Tak máte ten životopis?"Pýta sa. Ja sa v tom rýchlo prehrabnem v kabelke a lovím ho. Podám mu životopis a sledujem, ako si ho očami skúma."Ste na tom veľmi dobre. Elisabeth povedala, že ste veľmi inteligentná a že si toto miesto zaslúžite.Ja v to verím tiež a neverím, že to hovorím, ale beriem vás. Nemôžem vás však vziať na trvalo so stálou zmluvou. Dám vám presne dva mesiace, potom ma vystrieda niekto iný, ale pred tým ako odídem vám určite dám stálu zmluvu. Príďte v pondelok, pochybujem, že zajtra vás budem potrebovať." Vraví výrazným hlasom a pri tom si číta môj životopis. Celá zmätená len prikyvujem a vstrebávam informácie."Ďakujem Lauren."V tom Alexander vstáva na nohy a podáva mi ruku."Ja vám pán Pierce."Venujem mu žiarivý úsmev a odchádzam z kancelárie.

V tom si pomyslím len jedno, mala by som zájsť ku kaderníkovi. Nová práca, nový byt, nové ja. Chce to zmenu. Čo tak k mojím krátkym vlasom pridať ešte hustejšiu ofinu zarovno s čelom a jemný melír? Našpúlim pery a vykráčam vpred. Hľadám svoje auto a plne rozhodnutá si to mierim ku kaderníkovi.

Tak konečne nová časť. Jeeej.

Pomaly si budem predpisovať časti a budem ich vydávať. Momentálne by som chcela dodržať aktívnosť- takže 2x do týždňa výjde časť. Čo sa týka však toho, možno aj urobím pár výnimok. 

Ano opäť bola časť bez Harryho, ale keď on tam nemôže byť napchatý stále. Snáď sa vám ale časť páčila, aj keď ste si všimli možno malú zmenu pri písaní. Budem vám nesmierne vďačná za komentáre a voty. Prosím ukážte, že tento príbeh ešte za niečo stojí.





Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)Where stories live. Discover now