Styles Mania - Our life, our way 2 (FF-H.S.)

Chapter 33

Slnečné lúče ma jemne šteklia na nose a to ma prinúti otvoriť oči. Vedľa mňa ešte leží polonahý Harry so strapatými vlasmi. Usmejem sa nad jeho detskou a spokojnou tváričkou a to ma donúti sa tej zlatučkej tváre dotknúť. "Hmm."Pri dotyku jeho líc Harry zamrnčí a zamračí sa. Ja sa náhle mykám a ruku sťahujem pozdĺž svojho tela. "To som až tak úžasný?"Pýta sa s úškrnom na tvári a pomaly otvára jedno oko, aby mohol zbadať môj prihlúpli výraz."Vlastne aj áno."Do toho sa usmejem a Harry ma obklopí jeho silnými rukami a ťahá ma k jeho hrudi. "Dobré ráno aj tebe."Zašepká blízko mojej tváre a naťahuje sa pre bozk, ktorý mu s radosťou venujem. Po ránu sú síce jeho pery suchšie, ale stále chutia dokonalo. "Pôjdeme na raňajky?"Pýta sa ma s tým zamilovaným úsmevom na perách a ja mu len radostne prikyvujem spolu so škrkajúcim žalúdkom.

Harry ma zasúva za okrúhli stôl v malom bistre na pláži a sadá si vedľa mňa. V tom momente sa k nám blíži mladý pár s úsmevmi na tvári a zamilovanými pohľadmi. Obaja si sadajú oproti nám a zdravia nás."Dnes by sme mohli ísť na jachtu."Prehovára Ravi a Harry sa samozrejme zapojí do témy. Začne rozprávať o štruktúre lodi. A to ani zďaleka netuším, čo on ešte nevie. Na to sa ozýva aj Lilla, ale ja zostávam ticho a sledujem ich. Všetci si však pripíjame akonáhle nám čašník donesie pomarančový džús a ďalej pokračujeme v téme. Tentokrát sa zapájam aj ja, keďže sa snažíme dohodnúť na čase, kedy by sme mohli vyraziť na jachtu a čo všetko si máme zobrať.

Po dlhom rozprávaní a dohadovaní sa, sa púšťame do jedla a konečne mlčíme. Harry ma nezabudne chytiť za koleno, kedy mi ide takmer zabehnúť. Je neuveriteľné, čo všetko dokáže so mnou robiť. Vyžaruje z neho tá neuveriteľná energia a to niečo, čo ma nenecháva chladnou. Ďalej sa však len nadýchnem a vydýchnem, aby som zachovala kľud a aj moje podvedomie si sebavedomo lahá na chladnú zem. "Inak Lauren. Harry mi hovoril, že ťa povýšili."Začne Ravi a ja len skrčím obočie."Ja o niečom takom neviem."Pozriem na Raviho, ktorý sa ide zadusiť a príde mi to tak, že povedal niečo, čo nechcel. V tom sa pozriem na Harryho, ktorý sa ihneď nervózne usmeje a pohľadí ma po kolene. "Potom mi to povieš."V tom sa k nemu nakláňam a žepkám mu pomaly do ucha slová, ktoré myslím smrteľne vážne. Poslušne na to len prikývne a atmosféra pri stole sa znovu zlepšuje.

Po raňajkách sa prechádzame všetci štyria na pláži. Ja som ešte namosúrená na Harryho a budem dovtedy, kým mi to celé nevysvetlí. "Kedy sa teda stretávame?"Pýta sa Ravi a pozrie najskôr na mňa a Harryho. "Ja ti ešte napíšem."Odpovedá nakoniec Harry a naše cesty sa rozchádzajú. Oni nasadajú do malého plážového auta a my si razíme cestu po vlastných. Samozrejme že v tichosti. Snažím sa mlčať, ale veľmi mi to nevychádza. Stále mám niečo na jazyku, ale predsa to nechcem riešiť na pláži a ešte k tomu pri tak peknom výhľade na more, ktoré odráža slnečné lúče."Lauren."Po chvíli sa však ozýva Harry keďže ja zostávam stáť na mieste prizerajúc na výhľad na čisto tyrkysové more."Harry."Potichu sa pohrávam s jeho menom na jazyku a tak si ho k sebe volám. Po dotyku jeho rúk zostávam ako paralizovaná."Nechcem sa hádať."Šepká mi priam do ucha zatiaľ čo sa rukami opiera o moje ramená."Nemal si mi nič zatajovať."Prehováram nakoniec chladno a letmo naň potočím hlavu."Ja viem a je mi to ľúto. Chcel som ti to povedať až keď sa vrátime domov."

"Myslím, že to nie je objektívna výhovorka. Bude aj tak lepšie keď mi to povieš."Znovu svoj pohľad venujem moru a piesku pod našími prstami, ktorý sa dostáva príjemne pomedzi prsty a chladí. "Neviem ako mám začať."Jeho hlas mi dostatočne naznačuje, že je z toho nesvoj a je mi jasné, že toho trochu ľutuje, ale to nič nemení na tom, že mi zatajil dosť podstatnú vec."Začni ako chceš."Znovu sa nedokážem vyhnúť nepríjemnej poznámke a zvýšeniu môjho hlasu. Harry sa zrejme trochu zľakol, keďže ruky spustil z mojich pliec, ale jeho dych cítim stále za chrbtom. Zatváram pomaly oči a snažím sa vstrebať všetko, čo sa mi bude snažiť povedať."Od kedy si mi povedala, že tam budeš pracovať som firmu odkúpil."

Určitým spôsobom ma jeho úvaha a tie slová naštvali a na druhej strane ma to neprekvapilo. Od začiatku som vedela, že ma bude chcieť mať pod kontrolou a určitým spôsobom sa cítim tak v bezpečí. "Vedel som o Michealovi všetko a preto som sa ťa snažil varovať. Jeho záznamy a to ako vždy jeho asistentky podali výpoveď bez akéhokoľvek dôvodu. Len som sa ťa snažil chrániť."Pripúšťa ako malý ranený chlapec."Od začiatku mi naháňal strach."Uznávam nechcene a viečka k sebe viac tisnem. Celým telom mi prejde nepríjemný pocit a znovu sa mi mysľou mihne spomienka na ten večer."Porozprávame sa o tom neskôr."Prehováram po chvíli ticha a chytám Harryho za jeho teplú, jemnú ruku. V tom len na mňa skleslo pozrie jeho zelenými očami a v tom mu darujem bozk na pery. Letmý bozk, ktorý mu dostatočne naznačí to, že je všetko v poriadku a to, že sa na neho nedokážem momentálne hnevať a pri tom ma to hlboko v mojej duši vytáča.

Ahojte! Je to tak zvláštne. Znovu pridať časť a písať :D nie ale naozaj. Dlho som nepísala a mám pocit, že som vyšla z cviku. Takže táto časť nie je najdlhšia, ale zas ani najkratšia a má niečo cez 850 slov. Na začiatok vcelku dobré. Inak ako ste začali prázdniny? Ja idem pracovať už zajtra takže mne začínajú úžasne :D

Mamina chce ďalšieho psa. Btw máme malého yorkshira (neviem ako sa to píše :D), ale ja milujem zvieratá to naozaj áno <3 celé moje detstvo bolo o mačkách a psoch, koňoch, ale nemusím moc malých psíkov. Samorejme nemyslím to v zlom... sú to iba osobné preferencie.

No ale späť k tejto časti. Písala som ju na viackrát a zrejme to tak bude aj naďalej. Možno si nájdem viac času na písanie častí ale to ešte nie je isté. Normálne sa ani necítim tak, že by začalo leto. Mám taký pocit, že zajtra sa ide do školy a neviem no :D taký divný pocit.

Určite mi nezabudnite napísať koment a váš názor na túto časť. Poteší ma to veľmiii <3

XxLove yaXx