Plameň v daždi

9# kvapka-Saria

„Niečo, čo nám pomôže," odvetila Celia a Saria si odfrkla. Táto výprava sa jej páči čoraz menej a menej.

Keď sa všetci najedli, opäť zamierili na vlakovú stanicu. Saria sa držala blízko Kalona. Jeho jediného poznala a on jej pomohol s novým životom po vojne. Asi rok totiž bývala práve v Aezene. Hoci mal za sebou nepekný príbeh, ktorý ho donútil zmeniť sa, stále v ňom bol poriadny kus starého Kalona. Tentoraz celkom rýchlo prebehli tržnicou a dostali sa na vlakovú stanicu.

Bola neskutočne obrovská a skladala sa z niekoľkých hál navzájom poprepájaných krátkymi chodbami. Nachádzalo sa tu množstvo drobných obchodíkov s novinami, bagetami a rôznymi drobnosťami. Pri východe k nástupištiam stál mladý upír, ktorý hral na gitare a spieval. Pred sebou mal klobúk a každému posielal úsmevy na všetky strany. Keď mu do klobúka niekto hodil peniaze, usmial sa ešte širšie a kývol hlavou. Niekoľko ľudí sa tu motalo s obrovskou batožinou, iní len s kabelkami a malými kufríkmi. Zopár starých rodičov sa rozhodlo navštíviť svojich blízkych v iných častiach Aezenu alebo v iných kráľovstvách a potešiť sa vnúčatami. Iní chceli prekvapiť svojich milovaných nečakaným príchodom. Niektorí vysoko postavení sa snažili nezmeškať vlak na poradu a nervózne sa prechádzali hore dole. A niektorí si len tak vyšli na výlet ako skupina asi tridsiatich mladých bytostí, na ktoré kričali dve učiteľky. Všedný ruch a vravu ľudí sem-tam prehlušil príjemný ženský hlas, ktorý oznamoval príchod a odchod najbližších vlakov.

Saria sa obzerala okolo seba. Vždy mala rady vlaky a vlakové stanice. Pozorovala ľudí v ich bežných alebo výnimočných dňoch. Každý bol niečím iný a mal iný príbeh, ktorý si väčšinou mohla iba domýšľať. Šla s Kalonom kúpiť lístky a traja ďalší cestovatelia čakali neďaleko.

„Netušil som, že máš v sebe element," prerušil ticho Upír. Saria pokrčila plecami.

„Radšej mi povedz, či ťa Caedmon len tak nechá odísť do Vegraxu?"

„S Caedmonom sme sa rozišli."

„Vy dvaja?" vyvalili Líška oči.

„V poslednej dobe sme sa len hádali, tak sme to radšej ukončili, než sa neskôr zabijeme. Nebol to chlap pre mňa."

„To ma mrzí, Kalon. Caedmon vyzeral ako ten pravý."

„Keby sme sa vzali, asi by sme sa obaja zbláznili," zasmial sa Kalon.

„A ty? Nejaké vzťahy po tom, čo si odišla?"

„Nič moc. Posledný mi vydržal päť mesiacov," mykla Líška plecami.

Kalon kúpil lístky a spolu sa vracali k skupinke.

„Poďme si niekam sadnúť, kde nebude taký zhon," prehovorila Celia a spolu prechádzali chodbou do druhej haly. Bola o čosi menšia ako hlavná, ale stále neskutočne obrovská. Bolo tu niekoľko lavičiek a jedna trafika. Zatvorená. Saria sa zamračila. Niečo sa jej nezdalo. Vošli dnu a prešli niekoľko krokov k lavičkám.

„Ako často sa stane, že na hlavnej stanici v Aezene je prázdna hala?" prehovoril Montego. Jeho hlas sa ozýval od stien.

„Práveže nikdy. Nech je to akákoľvek hala," odvetil Kalon.

„Asi by sme mali vypadnúť," pridala sa Líška.

Halou sa ozvalo zachrčanie. Ten zvuk spôsobil, že Sariine vlasy na zátylku sa naježili. Mala neskutočnú chuť vziať nohy na plecia a utekať tak ďaleko ako len bude môcť, ale nohy jej zamrzli. Nedokázala sa ani len pohnúť. Kalon s Montegom urobili prvý krok. Jeden doprava, druhý doľava. Zrazu sa ozvalo zvláštne syknutie a v tom momente aj prekvapený výkrik. Saria prudko otočila hlavu a zbadala, že jej priateľ je prilepený k najbližšej stene lepkavou čiernou hmotou.