Vlčí spev

Dvadsiaty spev

„Kamoš, toto nám skutočne vyšlo?" neveriacky krútil hlavou Kyle, keď som naštartoval. Smial som sa ako šialený a úľavne sa oprel o volant. Tiež sa mi to zdá neuveriteľné, ale som taký nadšený. 

Len teraz sme vyšli z domu. Rodičov sme nakŕmili klamstvami, že ideme na párty na oslavu konca školy a nástupu do života. Kyla som použil ako dôkaz, ktorý im sľúbil, že mi nájde dievča. Však na takej poriadnej párty sa ľudia ľahko zoznamujú. Kyla mali vždy radi a ani len za svet by im nenapadlo, že som mu prezradil naše malé tajomstvo. Hoci poznali jeho sukničkársku povahu, hrala im do karát. Preto ma ochotne pustili. Veci som mal už niekoľko dní práve u Kyla. 

„Zbožňujú ťa!" zasmial som sa a vyšiel na ulicu. 

„Super, Logan, ale povedz mi jednu vec. Chceš ísť až na kraj mesta a toto je tvoje auto, s ktorým utekáš za slobodou so svojou vyvolenou vlčicou. Takže mi vysvetli, ako sa ja dostanem domov?!" pozrel na mňa a ja som sa uškrnul.

„To je prekvapenie," žmurkol som naňho. Kyle si ma nedôverčivo premerial, ale bol ticho. 

Míňal som domy, ulice, stromy až som sa dostal na malú benzínku na okraji mesta. Avšak nebolo tam žiadne auto. Zamračil som sa. Kde je Angie? Zastavil som a vypol motor. 

„Mal by si natankovať, kamoš," uškrnul sa Kyle a ja som prikývol. Vyliezol som z auta. Natankoval som, ale stále nikde nikoho. Oprel som sa o auto a žmúril do tmy. Za mnou vyliezol Kyle.

„Možno to u nej neprebehlo tak ľahko," nadhodil.

„Svorka je oveľa prísnejšia ako Lovecká skupina. Ale pochybujem, že by im zišlo na um, že Angela chce ujsť," odvetil som. Vo vrecku mi začal zvoniť mobil. Okamžite som pozrel na displej. V prvý moment mi napadlo, že sú to rodičia, ž mi neuverili. Uľavilo sa mi len chvíľu, keď som zbadal Jasminine meno na displeji. Obliali ma obavy.

„Kde ste?" zavrčal som, keď som prijal hovor.

„Už skoro tam. Nešlo všetko tak ľahko, mysleli si, že ide tajne s tebou na rande. Musel s nami ísť jej chutný brat Toby, ktorého sme potom vysadili na tej párty," ozval sa Jasminin hlas. Odľahlo mi. Takže predsa len sa to podarilo.

„Fajn," vydýchol som a zložil.

„No?" pozrel na mňa Kyle.

„Sú na ceste. Nešlo to tak ľahko ako u nás," usmial som sa.

„Logan, vieš, že toto je tá najšialenejšia vec, akú si kedy za svoj prekliaty život urobil?" zasmial sa Kyle.

„Viem," prevrátil som pobavene očami.

Konečne sme zbadali svetlá auta. Obaja sme sebou šklbli a netrpezlivo čakali, kedy auto zastaví. Konečne zhasli svetlá a z auta sa ku mne vyrútila hriva čokoládových vlasov. Usmial som sa a zdvihol ju do náručia. 

„Neverím, že to robíme," zasmiala sa.

„Tak tomu ver," brnkol som jej po nose.

Odtrhli sme sa od seba a Angela si hodila veci do kufra môjho auta. Nastalo rozlúčenie s našimi priateľmi. Bratsky som objal Kyla. 

„Tak už si pochopil, ako sa dostaneš domov?" žmurkol som naňho.

„Za to ťa milujem, Logan!" žiarili Kylovi oči. 

„Tak poďme, ty blonďavá otrava," zakričala Jasmine a Kyle sa zasmial. Prechádzal okolo nej a v rýchlosti jej vtisol bozk na líce. Jasmine očervenela a ja som sa nahlas rozosmial. Zahnala sa po ňom, ale on uskočil. 

„Daj mi na ňu pozor!" zakričala na mňa a naskočila do svojho auta. 

„Spoľahni sa," obmotal som pažu okolo Angelinho pása. Zamávali sme našim priateľom a naskočili do auta. 

„Pripravená?" opýtal som sa, keď som naštartoval.

„S tebou kamkoľvek," usmiala sa a vtisla mi bozk na líce. Vyrazili sme. 

„Bolo ťažké sa dostať z domu?" nadvihol som obočie.

„Som tu a to je hlavné," odpovedala s úsmevom, no perfektne sa vyhla odpovedi. Vlčica jedna prešibaná! Cestovali sme nocou. Jednu ruku som mal na volante, druhú prepletenú s Angelinou. Opierala sa o moje plece a utekali sme pred naším pôvodom. Je smutné, že naše rodiny nedokážu rešpektovať naše city, ale ja sa Angely odmietam vzdať. 

„Angie?" ozval som sa do ticha.

„Hm?" 

„Ty si bola tá vlčica, čo spievala pri mesiaci. Sledoval som ťa niekoľko nocí," začal som s úsmevom. Ticho sa zasmiala.

„Áno."

„O čom si spievala? Mám pocit, akoby som tým slovám rozumel, ale predsa som nechápal význam," krátko som na ňu s úsmevom pozrel, ale rýchlo som vrátil oči na cestu, aby sa náhodou náš happy end nezvrtol na ten nešťastný. 

„Spievala som mesiacu o tebe. Preto si tomu možno rozumel," zašepkala mi do ucha a mnou prebehli príjemné zimomriavky. Stisol som jej ruku a priložil si ju k perám. Pobozkal som jej hánky. Ako ja to dievča milujem. 

Ticho rušilo len rádio, ktoré nám hralo v pozadí. Keď nad tým tak uvažujem naša láska je ako Romeova a Júliina. S jedným menším rozdielom. My sme sa nezabili, ani naše rodiny to neurobili. My utekáme a sme šťastní. Čaká nás nový život. Náš život.