Vlčí spev

Šestnásty spev

Práve som zaparkoval svoje auto pred školou, keď som zazrel svoju Angelu. Ťahala za sebou Jasona a čosi mu zapálene rozprávala. Ako pes sa od nej poslušne nechal ťahať. Zamračil som sa. Jasmine som nikde nevidel. 

Rýchlym krokom som kráčal ku škole a neprestával sa mračiť. Čo tí dvaja spolu môžu riešiť a ešte tak zapálene, že sa navzájom dotýkajú?! Nepáčilo sa mi to! Dopekla, šialene ma to iritovalo.  Zazrel som ich pri Angelinej skrinke. Divoko artikulovala a dotýkala sa jeho hrude. Zavrčal som.

„Čau, čo tu štekáš?" objal ma Kyle okolo pliec a ja som kývol pred seba. 

„Ou! Zapeklitá situácia," zasyčal. Rozhodným krokom som kráčal za nimi. Avšak zazvonilo a obaja utekali na hodinu biológie. Zavolal som na Angelu, avšak ona sa len otočila a usmiala sa. Čo dopekla?!

„Psy sú verné tvory, tak aj vlky, nie?" šťuchol do mňa Kyle.

„Vlky možno," odvetil som.

„Odchytíš si ho v posilke. Teda, myslím to tak, že si naňho počkáš. Nie, aby si ho chytil do siete alebo zavrel niekde, okej?" 

 „Čo si o mne myslíš?" neveriacky som zízal na priateľa, ktorý sa nevinne zaškeril. 

Ale ako povedal, tak som urobil. Po škole som zašiel do posilňovne. Keď som bol s Angelou, všetko vyzeralo byť v poriadku. Necháp ma zle, verím jej. Ale neverím Jasonovi. Vôbec sa mi nepáči, že sa k sebe ráno tak mali a aj niekoľkokrát počas prestávok som ich spolu videl. 

„Ty si tu?" hral som prekvapenie, keď som zbadal Jasona makať. 

„Ako vidíš," odvetil a pokračoval v zdvíhaní činiek. Pobavene som si ho premeral a zrakom zabehol na závažie. Komická váha. Ja zdvihnem oveľa viac. Tieklo z neho akoby bežal maratón a ja som len vrtel hlavou. Pretiahol som si tričko cez hlavu a neustále pozoroval toho idiota. 

„Darí sa ti s Jasmine?" prehodil som nenútene. 

„Nevyšlo to. Je to kočka, ale sú aj lepšie," zafučal a doprial si trochu oddychu, pričom sa posadil. Zazrel som naňho a sám si našiel činnosť. Avšak pohľad som z neho nespustil. Tak predsa len ide po mojej Angele?!

„Napríklad tá jej kamoška, však?" uškrnul som sa. Jason sa zasmial.

„To máš teda pravdu!"

Moje závažie s prudkým cinkotom spadlo až sebou poľakane blondiak šklbol. Zamračene na mňa pozrel a ja som sa zodvihol. Kráčal som k nemu a oprel sa o bicykel. Prebodával som ho naštvaným pohľadom. 

„Niečo na ňu skúšaš?!"

„Hej, sme len priatelia, Stewart!"

„To dúfam! A tiež v to, že vôbec nie blízki! Ona je totiž moja," zavrčal som. Vzdorovito vystrčil bradu a postavil sa oproti mne. Prebodával som ho pohľadom.

„Tak to si ju poriadne stráž!" zasyčal s úškľabkom, keď do miestnosti niekto vošiel.

„Ahojte," ozvalo sa nesmelo a ja som kútikom oka zazrel Angelu. Jason sa uškrnul a prešiel okolo mňa. Podišiel k Angele a dosť nahlas, aby som to počul, sa jej prihovoril. 

„Uvidíme sa." Vyšiel z posilňovne a ja som rozčúlene na neho hľadel. 

„Hej!" vytiahol ma z myšlienok na jeho vraždu Angelin hlas.

„Čo tým myslel, že sa uvidíte?" zaprskal som.

„Príde k nám," mykla plecami a keď videla, ako som sa naježil dotkla sa môjho líca.

„Za mojou sestrou," dodala. Vydýchol som si, ale stále nebol pokojný.

„A čo ste spolu ráno tak dychtivo rozoberali?" pozrel som na ňu a obtočil okolo jej bokov svoje paže. Spýtavo nadvihla obočie, no potom sa jej vyjasnilo a sklonila tvár. Keď ju zdvihla, usmievala sa.

„Nič podstatné," odbila ma. Naklonil som hlavu nabok. Ako to myslí?

„Hádam nežiarliš, Logan," usmiala sa a ja som zavrtel hlavou. Ešte to z nej vytiahnem.

„Nie," vydýchol som. 

Šibalsky sa usmiala a dotkla sa dlaňami mojej nahej hrude. Zahryzla si do pery a ja som sa uškrnul. Myšlienky na Jasona sa razom vyparili. Prechádzala svojimi chladnými rukami po mojom tele. Zdvihol som jej bradu a svoje pery spojil s tými jej.

„Si moja, vlčica," zašepkal som.

„A ty môj, Lovec," odpovedala rovnako ticho.