Vlčí spev

Štrnásty spev

Po nekonečnom rozhovore s Kylom, kedy som sa mu snažil odpovedať na jeho otrasne detailné otázky, som vypadol do lesa. Bolo ťažké sa ho zbaviť, ale podarilo sa. Musím však povedať, že sa cítim lepšie, keď mu už nemusím klamať a všetko vie. 

Prvýkrát som vošiel do lesa len s jedinou dýkou. Takmer neozbrojený som sa potuloval pomedzi stromy a cítil sa ako nahý. Paranoidne som sa obzeral za každým zvukom a skrýval som sa v tieňoch. 

Nočnú oblohu preťal vlčí spev. Usmial som sa a rozbehol sa. Chvíľu som sa krčil v kroví a pozoroval bielu vlčicu, ktorá naťahovala krk k mesiacu. Urobil som krok a vetvy zašuchotali. Vlčica stíchla a obrátila sa. Prikrčila sa a vetrila. Uši mala stiahnuté dozadu. Vyšiel som zo svojho úkrytu a ruky zdvihol do vzduchu. Vlčica zavrčala a bola pripravená skočiť. Nebál som sa. Prečo by som aj mal? Je to moja Angela. 

„Ja ti neublížim!" urobil som krok k nej. Vlčica sa prikrčila a hypnotizovala ma očami, ale jej svaly sa uvoľnili. Pomaly som sa približoval.

„Potrebujem s tebou hovoriť. Viem, že si to ty, Angie," natiahol som k nej ruku a vlčica rýchlo cúvla. Ublížene na mňa hľadela, ale nakoniec sa premenila. 

Predo mnou stála moja krásna Angela Moralesová. Objímala si ramená a hľadela do zeme. Pristúpil som k nej a nadvihol jej bradu. Mal som toľko otázok, ale keď som sa zahľadel do tých kakaových očí, ktoré sa až nebezpečne leskli, bol som v kúte. Dopekla aj so ženskými slzami! Len som tam tak bezradne stál držiac jej bradu. Nechcel som, aby plakala, ale bál som sa, že ak niečo poviem, všetko pokazím.

„Logan, prepáč," šepla ticho a chytila ma za zápästie ruky, ktorou som jej držal tvár. Nadvihol som obočie. Nemal som sa ospravedlniť ja? Predsa len, ona po mne nože nehádzala... 

„Ako dlho to vieš?" nabral som odvahu na prvú otázku, ktorá mi driapala nervy od včerajšej noci.

„Čo si ma prvýkrát pozoroval. Tvoj pach," odvetila a sklopila zrak. Žartuje?!

„Tak prečo potom..." nechápal som. Krátko sa zasmiala.

„Prečo som sa nedržala späť?" zdvihla tvár a cúvla.

„A prečo si mi dnes volala. Musela si vedieť, že som to zistil. Videla si ma a ja teba," pokračoval som, ignorujúc, že mi nedala odpoveď.

„Videl si predsa len vlka," ticho namietla.

„A tvoje oči," usmial som sa a kopol nohou do hliny.

„Čože?"

„Dievča, ty nemáš žiadny pud sebazáchovy?" pristúpil som k nej, že sa naše hrude takmer dotýkali. Srdce sa mi prudko rozbúšilo.

„Prečo?" zasmiala sa.

„Vedela si, čo som zač, a predsa si išla so mnou na rande. Dovolila si mi..." nedopovedal som.

„Možno to znie hlúpo, ale stálo mi to za to riziko," dotkli sme sa čelami.

„Prečo si mlčala?" šepol som.

„Bála som sa, že ak to zistíš, znenávidíš ma," odpovedala mi šeptom.

„Mám pravdu?"

„Nemáš," pohladil som ju po tvári a naše oči sa stretli. Tie je boli plné prekvapenia. Aspoň, že slzy ustúpili. Uľavilo sa mi. Už som na nič nečakal a pobozkal ju. Objal som ju okolo bokov a ona sa ku mne pritisla bližšie. Čo na tom záleží, že ja som Lovec a ona vlčica? 

Zrazu sa ale odo mňa prudko odtiahla a ja som vyvalil oči. Spravil som niečo zle? Vyľakane na mňa hľadela a ja som cúvol. 

„Niekto sem ide!" šepla a cúvala. Potom som to začul aj ja. Dotyčný nebol zrovna tichý, ale myslím, že viem, kto je to. 

Chytil som Angelu za zápästie a opäť ju pobozkal. Zatlačila mi do hrude a odtiahla sa. Prevrátil som očami, ale stále ju držal. 

„Neutekaj, inak im to dojde! Ver mi!" pozrel som jej do očí a ona zaváhala. Stiahol som si tričko a hodil ho na zem. Vyjavene na mňa hľadela, keď som ju k sebe opäť pritiahol a rukami jej vkĺzol pod tričko. 

„Logan! Čo to robíš?!" zasyčala.

„Ver mi!" zopakoval som. Kroky boli čoraz bližšie a šuchot zreteľnejší. Spojil som svoje a Angeline pery. V duchu som sa modlil, aby sa už neodťahovala. Bozkával som ju pomaly a nakoniec sa podvolila. Vošla mi prstami do vlasov a ja som súhlasne zavrčal. Zišiel som jej na krk, práve v momente, keď prenasledovateľ zalapal po dychu. Zdvihol som hlavu z Angelinho krku a hral prekvapenie.

„Valeria!" nadvihol som obočie a Angela sa obzrela na moju sestru, ktorá za chrbátom skrývala dve dýky. Angela sa napla, ale ja som ju pevne držal. Nedovolím, aby jej ktokoľvek ublížil.

„Čo tu robíš?" precedil som skrz zuby.

„Nikto nevie, kam si zmizol, ty idiot!" skríkla. Prevrátil som oči.

„Preboha, vybehol som na rande so svojou frajerkou!" odvetil som.

„Sem?" nadvihla Valeria obočie.

„Je tu pokoj a nik tu neotravuje! Teda myslel som si to!" odsekol som jej. Valeria urobila grimasu a zmizla preč. Čakal som, kým jej kroky doznejú a otočil sa na Angelu, ktorá dusila v sebe smiech. Uškrnul som sa.

„Skutočne si ma práve kryl pred svojou sestrou? Prečo?" nadvihla obočie a objala ma okolo pása.

„Pretože si moja!" Pobozkal som ju.