Vlčí spev

Dvanásty spev

„Tak možno zaspal!" prevrátila Jas oči.

„Je pol jedenástej!" pozrela som na ňu ako na idiota. Keby zaspal, aspoň by mi odpovedal. Kráčala som chodbou, keď som zbadala toho, kto by mi mohol pomôcť.

„Kyle!" zakričala som na casanovu. Chlapec zdvihol zrak a prekvapene zažmurkal. Zastal, aby som ho dobehla.

„Loganova mačička?" uškrnul sa.

„Čo potrebuješ?" prekrížil si ruky na prsiach. Ten arogantný úškrn mu z tváre nezmizol. Ignorovala som to.

„Kde je Logan?" opýtala som sa.

„Logan?" zahryzol si do vnútornej strany líca.

„Logan Stewart," prikývla som s grimasou.

„Jasné," zatiahol.

„Volal ti?" súrila som.

„Hej, hej," prikyvoval.

„Volal mi ráno, že to večer trochu prehnal. Dnes nepríde. Nemáš sa stresovať," pohladil ma po ramene a odišiel.

„Tak vidíš," zasyčala Jas.

„Klamal," odsekla som.

„Ježiši, Angela! Čo si taká hysterická?" zavrtela Jas hlavou. Zahryzla som si do spodnej pery.

„Ja len... mám taký čudný pocit, že sa niečo stalo," zamrmlala som.

„Že ho prešiel kombajn alebo čo, dofrasa?!" rozhodila rukami.

„Nie," vydýchla som.

„Správaš sa hrozne, Angela. Upokoj sa!" chytila ma za plecia Jas.

„Fajn. Máš pravdu," prikývla som a zhlboka sa nadýchla.

Kráčala som na hodinu francúzštiny, avšak vôbec som nemala chuť rozprávať v cudzom jazyku. Neustále som zapínala mobil, odomykala obrazovku, avšak žiadna odpoveď. Mobil bol úplne tichý. Keby mi bol aspoň ochotný zavolať alebo aspoň odpísať! Ale nič z toho. Nevedela som, čo si mám myslieť. Možno má Jasmine pravdu a všetko to len zbytočne to všetko nafukujem. Navyše Kyle tvrdí, že to včera Logan prehnal, tak zostal doma. Ale čo prehnal? Avšak mám pocit, že Kyle klame. Možno vôbec nevolal s Loganom. A ak náhodou...

Zavrtela som nad sebou hlavou a zložila sa na lavicu. Som smiešna! Načisto mi šibe! Logan má svoje dôvody, prečo sa mi neozýva. Možno mu skutočne bolo ráno neskutočne zle alebo je dokonca chorý. Chce si pospať a aby mu dal každý svätý pokoj, vypol si zvonenie.