Siedmy spev

889 115 17
                                    

Opäť som bol večer v lese. Ticho ako kocúr som preskočil kmeň stromu a dával si veľmi dobrý pozor na to, kde šliapem.

Bol som tu celkom skoro. Slnko len pred chvíľou zapadlo. Netušil som, koľko mám času, predsa len vlka nesledujem nejako dlho. Našiel som jeho miesto a tak ho ľahko chytím. Odhalím jeho ľudskú tvár.

Tešil som sa ako malé dieťa a len tak-tak sa držal trpezlivého vyčkávania. Bol som ukrytý naľavo v kroví a mal perfektný výhľad. Obloha sa pomaly menila. Sladká ružovo-oranžová sa strácala a noc opäť vyliala atrmanet po celej oblohe ako nešikovná školáčka. Hviezdy dnes nebolo pekne vidieť, zahalili ich krásu tmavé mraky ako machule. Dokonca aj mesiac spolovice skryli, takže bola slabšia viditeľnosť. Moje oči si na tmu postupne zvykali, ako sa obloha menila, ale aj tak som bol takmer slepý. Ak mi vlk ujde, bude to zaujímavá naháňačka.



Zrazu sa ozval šuchot a ja som okamžite zdvihol zrak z čepele mojej dýky, s ktorou som sa hral. Moje telo sa naplo a srdce sa prudko rozbúšilo. Na tvári mi svietil úškrn. Musel som sa držať, aby som nevybuchol do šialeného rehotu. Vlk... Vlk sa čoskoro ukáže. Upieral som oči do tmy a skutočne som sa dočkal.

Neprimerane veľký vlk mi mohol siahať aj po pás, čo len dokazovalo, že pod vlčím kožuchom je človek. Klusom sa predral cez krovie a elegantne sa usadil k okraju útesu. Zdvihol svoju vlčiu tvár k oblohe a privrel oči.  Čistučká snehobiela srsť bola celkom nápadná a ja nerozumiem, ako mi ten vlk mohol uniknúť spod nosa. Bielu srsť by som zbadal na kilometre!

Opatrne som sa nadvihol a svaly boli pripravené vykonať rozkaz na skok, ale zarazil ma vlk. Z hrdla mu vybehol spev. Mne tak známy spev.


Ťahavé vytie, ktoré dnes nebolo také smutné ako obyčajne. Bolo plné nádeje. Netuším, prečo ten vlk pomaly každú noc spieva mesiacu svoj príbeh. Neviem ani, čo je to za príbeh. Je to vlk, a predsa som mal nutkanie porozumieť tomu príbehu. Čo sa skrýva za textom? Čomu mesiac rozumie, ale Lovec nie?

Chvíľu som len ten spev počúval. Omámil ma a ja som sa snažil preložiť skryté slová. Mračil som sa. Bolo mi to povedomé, a predsa tak vzdialené.

Opäť som urobil chybu.

Pohniezdil som sa a urobil krok vzad. Vlk stíchol a ja som sa napol. Zavetril a ja som vedel, že moje krytie je odhalené. Vyskočil som z krovia.

Vlk na mňa ani len nepozrel a vzal nohy na plecia. Rozbehol som sa za ním. Sledoval som biely chvost a uháňal dolu kopcom. Zakopol som a s prskaním urobil niekoľko kotrmelcov. Keď som zdvihol hlavu, vlk zmizol.

Vlčí spevWhere stories live. Discover now