Vlčí spev

Devätnásty spev

„Angie, prosím neutekaj!" schmatol som ju za zápästie a pritiahol ju k sebe. 

Už tretí deň predo mnou doslova uteká. Tri dni na mňa ledva pozrela. Sedemdesiatdva hodín som sa jej nemohol dotknúť. Srdce mi krvácalo väčšmi ako tvár, keď ma otec zbil po tom, čo som sa zastal vlčice a ona, Jason a ten čierny vlk Lovcom ušli. Prikázali mi, aby som okamžite na tú vlčicu zabudol a dal ju pokoj. Vzali mi kľúče od auta a do školy ma viezla sestra alebo niekto z rodiny. Po škole zase po mňa prišli. Keby mali tú moc, zmenili by mi rozvrh tak, aby som Angelu vôbec nevídal. Avšak našťastie s týmto nemôžu nič urobiť. 

Ich slová som si vôbec nebral k srdcu. Môžem ja za to, že som sa zamiloval do vlčice? Nevedel som to! Ľúbim ju a je mi úplne jedno, že má vlčí kožuch. Záleží na tom, aká je a čo k nej cítim. 

„Logan, nemôžem s tebou hovoriť," zahryzla si do pery a pozrela von oknom. Nasledoval som jej pohľad, avšak nič som nezbadal.

 „Ja viem, že," začal som, keď ma potiahla do chodby ku skrinkám. Poobzerala sa a potom ma pobozkala. Zostal som chvíľu ako paralyzovaný, ale do bozku som sa  rýchlo zapojil. Konečne. Konečne cítim jej pery! Takmer som sa zbláznil z toho, ako mi chýbali. Opreli sme sa čelami o seba a ja som sa spokojne usmial.

„Logan, mrzí ma to, ale musím sa od teba držať ďalej," šepla. Okamžite som zdvihol zrak a moje oči sa stretli s tými jej. 

„Nie," vydýchol som.

„Bože dobrý, vieš, ako mi chýbaš, Logan? Keby som to nemusela robiť, tak to nerobím. Prosím, ver mi!" dotkla sa môjho líca.

„Sledujú ma. Vlci. Ak by nás videli spolu, ublížia ti."

Prekvapene som zažmurkal. To snáď žartuje?! To zašla svorka až do takého extrému? Aj naši chcú, aby som sa držal od Angely ďalej, ale takéto opatrenia nespravili. Však je to šialené! 

„A mobil?" vytisol som zo seba.

„Celý čas u mamy, len do školy ho smiem nosiť, keby sa dačo stalo," zavrtela hlavou. Kruté. Zazvonilo a ona naskočila. Musíme bežať na hodinu.

„Pozri, ale mám jedného spojenca. Zajtra bude on dávať na mňa pozor. Aspoň to tvrdí svorke. Je na našej strane. Zajtra, Logan," pobozkala ma a zmizla do triedy. Zostal som tam stáť zmätený.

***

Na ďalší deň ma ma do školy odviezol otec. Vzal som si veci a vystúpil som. Otcovi som nevenoval ani pohľad a rýchlym krokom kráčal ku škole. Okamžite sa ku mne pridal Kyle. 

„Kamoš, potrebujem od teba láskavosť," prehovoril som.

„Aby si mohol byť so svojou vlčicou?" nadvihol obočie. Prikývol som.

„Niečo si vymysli, ak by som nebol na hodinách."

„Spoľahni sa," žmurkol na mňa.

V budove školy si ma ktosi odchytil. Okamžite som pocítil teplé pery a usmial som sa do bozku.

„Hrdličky no ták!" zasmial sa Kyle.

„Kryje nás," kývol som naňho. Angela sa naňho usmiala a on zmizol.

„Vaši už odišli z parkoviska?" opýtala sa. Prikývol som.

„Fajn, tak poďme," kývla na mňa.

Preplietli sme si prsty a vybehli z budovy školy. Zasmial som sa a nechal sa ňou ťahať. Netuším, čo zamýšľa, ani kam ma vedie, ak keď ma ťahá ona, idem kamkoľvek. Zastali sme pri jednom staršom chalanovi, ktorý sa opieral o čierne auto. Zdvihol si slnečné okuliare a premeral si ma pohľadom.

„Logan, toto je môj starší brat Toby. Toby, toto je môj chlapec Logan Stewart," predstavila nás vlčica. Podali sme si s chalanom ruky. Prikývol a opäť si skryl oči za okuliare. Kývol k autu a on sám sadol za volant. Ja s Angelou sme sa hodili dozadu. 

„Kam ideme?" nadvihol som obočie.

„Sestra za tebou zavýja každú noc. Čo by som pre ňu neurobil?" zasmial sa Toby.

„Toby je na našej strane a chcem byť s tebou, Logan."

„Toto nerobím dobrovoľne. Môj návrh znel, že sa na vás pri stráži jednoducho vykašlem a robte si, čo chcete, ale moja milovaná sestrička sa rozhodla zarebelovať," prehodil Toby a ja som sa rozosmial. Odviezol nás k pláži s tým, že sa vráti, keď skončí vyučovanie. Máme niekoľko hodín pre seba.

Prechádzali sme sa po pláži, objímali, bozkávali, dotýkali sa navzájom. Snažili sme sa dobehnúť posledné dni, cez ktoré sme boli od seba odlúčení. Užívali sme si spolu každú sekundu a ja som si bol čím ďalej istejší, že ju neskutočne milujem a nie je to len bláznivý románik. Je to láska.

Nerobilo nám problém rozprávať sa o budúcnosti. Za chvíľu skončíme strednú. Už som si taký istý, kam chcem ísť, ale vedel som, že potrebujem svoju vlčicu. Keď som sa hral s Angelinmi nádhernými vlasmi, niečo ma napadlo. Sklonil som sa k jej uchu.

„Utečme," zašepkal som.

„A kam?" zasmiala sa.

„Preč. Angie, milujem ťa. Chcem byť s tebou a nikto a nič mi v tom nezabráni. Mohli by sme odísť kamkoľvek. Obaja máme v pláne ísť na vysokú do New Yorku, mám tam tetu, mohla by nám pomôcť," nedokázal som skryť vzrušenie v hlase.

„Nedokážem byť bez teba a už vôbec nie celé leto!"

„Panebože, myslíš to vážne?" hľadela na mňa so spadnutou sánkou.

„Smrteľne vážne," chytil som jej tvár do dlaní a ona ma pobozkala. 

„Milujem ťa, Logan!" Hodila sa mi okolo krku a ja som ju pevne stisol.

Aloha! Hola!

Aj vy sa pomaly roztápate od tých horúčav? Mne už totálne mäkne mozog a dosť sa to prejavuje aj na tejto kapitole. Vedela som, čo chcem napísať, ale nevedela som to poskladať... -_- Čo poviete? Podarí sa Loganovi a Angele uniknúť? Majú nádej na šťastnú spoločnú budúcnosť? A čo Toby? :D

Keď dopíšem Vlčí spev, rada by som sa pustila do novej fantasy s názvom Plameň v daždi, ktorá by sa mala dočkať prvej kapitoly 8.augusta a vyzerá to tak, že možno bude aj nejaká fanfiction :D Ešte no lo sé, pretože mám akosi mnoho nápadov, coverov a len heslovité osnovy príbehov :D 

Muchas gracias por todo! Te Amo! ♥        *CleoDeFuego*