Hrdina

3.8K 270 0
                                    

Zdrapil Sama za rameno, ten sa prehol a potiahol ho k sebe tak prudko, že pustil Rose. Ta sa automaticky chytila za bolavé miesto tak rýchlo, akoby na nich mala na nich celé dni putá.

,,Mám ti ukázať ako sa k nej správať ?" Precedil pomedzi zuby a stisol ho ešte viac, neuvedomujúc svoju silu. Sam sa snažil narovnať sa, ale nadalo sa. Márna snaha.

,,Mám ti ukázať ako si sa k nej správal predtým ako si odišiel, Walter ?"

Aj keď mal Sam pravdu a naozaj sa k nej správal ako hlupák, vyšvihol ho hore a vrazil mu do brucha. Ten sa prehol a keby predtým jedol, hádam by sa v momente aj dovracal.

Rose skríkla v momente kedy aj Tori. Obe sa k sebe natisli a sledovali scénku pred sebou.

Keby mal Sam o niečo viac kíl, v duchu by uzatvárala stávky kto z koho. Ale takto keď je jasné kto vyhrá, nezostáva nič iné len sa dívať.

,,Ktorú chceš, ty šmejd ? Rose alebo Tori ? Lebo takto veľký hrdina nie si ani pre jednu."

Zasmial sa. Oh, keby tak len vedel pre krorú z nich je hrdinom.

Walterom šklblo, vytiahol ho znovu hore a vrazil mu do nosa. Vrazil mu takou silou, že krv mal na rukách aj Walter.

,,Vyžívaš sa vtom ty kretén ? Zase ubližuješ slabším ?" Walter keby mohol, zabíjal by. Ale nie kvôli jeho slovám. Kvôli tomu, ako sa choval k Rose.

,,Máš pravdu, si slabší," povedal a sotil ho. Sam padol hneď na zem ako tá najhnilšia hruška alebo vrece zemiakov. Alebo akoby vážil len niekoľko gramov.

Walter pozrel na Tori, tá prikývla a schmatol Rose za ruku. Nebolo to silno, ale tá by bola rada aj keby ju silno bolo, len nech ju drží.

Ale aby si niečo nenamýšlal, vytrhla sa mu.

,,Čo robíš ?" Otočil sa k nej, ešte stále celý nahnevaný.

,,Čo robím ja ? Čo robíš ty ?!"

Neodpovedal, ale schmatol ju znovu. Keby to neurobil, nenasledovala by ho. Možno by tam zostala, Sam by si ju znova podal alebo.. Zaťal sánku. Nie, to nie, odvedie ju preč.

Pri pradstave že by ju nejaký hlupák balil alebo sa okolo nej obšmietal, jej otvoril dvere od auta a zapol jej pás. Akoby sa bál, že mu utečie.

,,Zase sa bude scénka opakovať ?"

opýtala sa odporne keď si nahnevane zvalil celou váhou na sedačku vodiča.

,,Drž hubu, Rose."

A tak ju držala. Nie preto, lebo by sa ho bála, to nie. Preto, lebo nemieni mať buchnutú hlavu znova.

Sledovala tmavú cestu cez okno a alkohol, ktorý v sebe mala ešte pred niekoľkými minutámi, už vyprchal. Ale bola by rada, keby ho v sebe mala. A poriadne. Nech mu ovracia auto, behalo jej mysľou.

Atomosféru v aute by najradšej vypustila von z dverí. Má pocit, že keby vystrela ruku len tak, dotkla by sa jej.

,,Cítiš sa ako hrdina ?" Opýtala sa jedovate, na čo by atmosféra ešte viac hmatateľná, ba by bola aj vidieť.

Walter bol ticho a stále šoféroval. Nemal náladu na hlúpe otázky a už vôbec nie na rozprávanie.

,,Tým smerom nebývame, kam ideme ?"

Nič. Znova neodpovedal. Rose mala chuť zvrešťať ako nejaké zviera alebo mu poriadnu šlahnúť. Hej, taká šupa by sa mu veru zišla, pomyslela si.

Zapla rádio, no on ho vypol.
Zapla ho znova, on ho znova vypol.
A zase.
A zase.
A keď sa išla natiahla znovu, jemne ju plesol po ruke. Hravo sa zasmiala a jemu pri tóne jej smiechu myklo kútikom. Akoby si tá hmatateľná atmosféra zrazu našla sama cestu von z auta.

Zastavili pri známej budove na parkovisku. Walter sa natiahol po baterku zo sadných sediačiek, vypol motor a vystúpil z auta. Prešiel auto, otvoril dvere jej a odopol jej pás.

,,Ideš ma zakopať ?" opýtala sa a vystúpila z auta.

,,Najradšej by som zakopal Sama," povedal, ešte stále nahnevaný. Ale už nie tak moc.

,,Ešte stále ťa to drží ?" Znovu neodpovedal, zapol baterku a nasmeroval ju do lesa.

Natiahol k nej ruku. Vedela, že je to tá popálená. Nosí na nej čiernu kožennú rukavicu.

Najprv sa jeho ruky dotknúť nechcela. Za jeho hlúpe vystúpenie, ale je to jeho ruka. Musí sa jej chytiť.

Tma v lese nebola strašidelná. Mesiac osvetloval cestu, svetlo z baterku mu dopomáhal a les nebol hustý.

,,Kedy si tu bola naposledy ?"

opýtal sa jej už s kľudom. Nad otázkou sa nemusela zamýšlať dlho.

,,V osudný deň pobozkania."

Prikývol že rozumie a potom sa obaja preniesli k bozku pri aute. Pri spomienke ako ju opiera o Torino auto a bozkáva ju, jeho telo sa tlačí na jej, jej nevedomky stisol ruku. Tá si to ani neovedomila, také niečo sa aj jej honilo v hlave.

,,Nie je ti zima ?" Opýtal sa to láskyplne a.. Dôverne ? Alebo sa to len  zdalo tak ?
Rozhodne odpovedala že nie, nie je.

Z druhej strany lesa vyšli a sadli si na známy peň. Walter jej ihneď pustil ruku. Aby si nemyslela, že preňho niečo znamená.

Ak by jej to naozaj ukázal, vie, že by sa nezasmiala a neposlala ho kadeľahšie lahšie, ale nejak slušne by mu povedala, že nemá záujem. A to je ešte horšie. Ale jémine.. Ten keby to vedel.. Už si to hádam aj na tom pni rozdávajú.

,,Keď ti bude zima, povedz. Dám ti miknu." Prikývla. Chcela ju. Veľmi. Ale nemôže lebo má Sa..
,,Myslím, že je mi zima," Walter sa zasmial.

Vyzliekol si čienu mikinu a tričko pod ňou sa vyhrnulo. Natiahla k nemu ruky a stiahla ho dolu. Tá keby mohla, ten nahý, teplný chrbát by mu vybozkávala.

,,Na," podal jej ju. Zobrala si ju, navliekla a on jej dal kapucňu na hlavu.

Spod nej sa naňho pozrela. Mesiac osvetloval jeho tvár a nemohla otrhnúť oči. Pozerala na jeho krásnu tvát. Ta druhá nebolo vidieť. Akoby to bol starý, krásny Walter.

,,Nezízaj tak na mňa." Nepovedal to nahnevano. Nevadilo mu to. Vadilo by mu to z druhej strany.

,,Inak ?" Opýtala sa hravo.
,,Uvidíš," odpovedal jej výhražne, no s kránym úsmevom.

Tá sa pozerala ďalej. Nie preto lebo chce vidieť čo urobí. Ale preto, lebo vie, že ak sa teraz poriadne nepopozerá, takú šancu už mať nebude.

,,Sakra," zamrml, chytil ju zo zazdu za hlavu, pritiahol k sebe a potom.. Oo, áno.

Beauty and the beast ✔Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt