Beauty and the beast ✔

Zviera

,,Takže hovoríš, že to bude vyzerať lepšie ?"

Muž sedel pohodlne usadený v koženom kresle a uprene sa díval na muža v celom bielom.

Muž v bielom mal položenú ruku na čistom stole, kde mal položené fotky svojích dvoch dcér a manželky.

Tváril sa, že ho mužov pohľad nevyviedol z miery a taktiež hlas, akým to povedal.

Pozná ho už dlho a takto sa s ním ešte nebavil. Lenže problém je ten, že sa päť rokov nevideli a peniaze z neho urobili niekoho iného, aj keď vlastne nikoho.

,,Samozrejme, Richard. Som najlepší z najlepších, ale to vieš, inak by si tu nesedel. Robil som čo som mohol. S výsledkom budeš spokojný. Aj keď je pravda, že moc dobre to nevyzerá, rozhodne je to lepšie."

Po jeho pravej strane sa nachádzala zložka, ktorú zobral a podal ju Richardovi.

Muž v bielom sa oprel o svoje kreslo a pohľad upieral na Richarda, ktorý složku otvoril. Nachádzali sa v nej fotky.

,,Musím uznať, že to vyzerá omnoho lepšie. Vykonal si veľmi dobrú prácu, Bruce. Vypíš si šek a pošli mi ho. Bol by som rád, keby si ma oboznámil s reakciou. Bohužiaľ, mám inú prácu."

Richard sa postavil, uhľadil svoj dobre padnutý a hlavne drahý oblek a natiahol ruku k Bruceovi. Prijal ju a zľakla potriasol.

Žena držala chlapca za ruku a spala. Jej čelo bolo opreté o bielu nemocničnú posteľ a hnedé vlasy má rozložené vedľa nej. Sedela na nepohodlnej malej stoličke, ktorú zobrala s detského kútika.

V spánku sa pomrvila a niečo zahundrava. Keď pocítila silný stisk, prebrala sa.

,,Och, konečne si hore."

Vystrela sa na krátke nohy a zvrchu pozerala na svojho syna. Hlasno smrkla, pretože začala plakať. Chlapec si prešiel po tvári.

,,Mama ? Prečo mám obviazanú tvár ?" opýtal sa s vyľakaným hlasom. Matka mlčala a stisla chlapcovu ruku.

Gestom mu dodávala odvahu, ktorú najviac potrebuje. Stroje pípali a matka zadržiavala slzy.

,,Mama ?" opýtal sa roztraseným hlasom. Chcel plakať, ale nedalo sa mu. Postavil sa, ale jeho matka ho stiahla celou svojou malou silou späť.

Jedno pozitívum bolo to, že bol slabý, pretože za jedenásť mesiacov nabral dosť svalovej hmoty.

  Otsotil svoju mamu, ale jemne, aby jej neublížil. Pomalým krokom sa vybral do kúpelne, ktorá sa nachádzala pri dverách v izbe.
 
Nahmatal svetlo, ktoré bolo hneď pri vtupe dnu. Bol pochmúrny deň. Vonku lialo ako z krhe, vďaka čomu vonku vládla tma.
 
Postavil sa pred umývadlo, ktoré dobývalo zrkadlo. Pomaly, pretože sa bál najhoršieho, si začal dávať obväz dolu.

Jeho matka sa rozplakala, keď počula hlasný rev, v ktorom vycítila zdesenie, plač a paniku. Plakala zarovno nim.
 
Pozeral sa na svoju holohlavu hlavu, na ktorej už nikdy nenarastú vlasy.

Jeho dokonalé a vždy upravené vlasy zmizli. Pokúšal sa usmiať. Jeho dokonalý úsmev zmizol.

Jeho polka tváre bola  dokonalá a druhá popálená. Jedno oko zelené a druhé sa tomu odtieňu len podobalo.

So svojou spálenou rukou, ktorou si reflexne chytil tvár, si zakryl popálenu polku. Vo vnútri mu to vrelo.

Jeho dokonalá polka naberala červený odtieň. Celou svojou silou rozbil zrkadlo, z ktorého sa črepy usadili v umývadle.

Z hánok mu tiekla krv a začal ňou búchať do steny. Na bielej stene, ktorá bola na novo natretá, ostávali krvavé flaky.

,,Walter, prosím, už dosť."

Prosila ho uplakaná matka, ktorá stála medzi dvermi a objímala sa. Zastal a pozrel na ňu. No len jedným okom, pretože cez to druhé nevidel dostatočne dobre.

Z hánky mu tieklo čoraz viac a on ju utrel do uteráka, ktorý zobral vedľa umývadla. Urobila dva malé kroky k nemu a on dva vzad.

,,Nie je to až také zlé, synak."

Walter sa ironicky zasmial. Zakrútil hlavou. Jeho matka ho pred operáciou nevidela, ale podľa Richardovho opisu teraz vyzerá lepšie.

,,Nie matka ? Už sa nikdy žiadna na mňa nepozrie ! Vyzerám ako zviera ! Počuješ ? Zviera !" jeho matka pred jeho krikom ustúpila. Jeho hlas bol histericky.

,,Walter. Nie všetko je o kráse uvidíš, že .." nenechal ju dohovoriť a znova sa hlasno zasmial. Tentoraz nie ironicky, ale naozaj.

,,Vážne matka ? Všetko je o krásne ! " Erin neveriacky pokrútila hlavou. Vedela, aký je, ale nikdy ho takto nevychovávala. Vždy v ňom videla len to dobré. Aj keď mal sebeckú povahu, vedela, že to nie je jeho práve ja.

,,Bože, teraz budem ako Ron. Bude zo mňa príšera, ktorá bude mať len jediného psychopatického kamaráta a to prostredníctvom toho, že si budeme robiť srandu  z človeka, ktorého nemáme radi. Budem .." nedokončil, pretože si uvedomil, čo povedal.

Za tých jedenásť mesiacov si s Mattom vytvorili dobrý vzťah. Je pravde, že si s Ronom robili srandu, ale preniesol sa cez to a dokonca i sám sa nad ich poznámkami zasmial. Dokonca takto rozpráva o mŕtvom kamarátovi.

Jeho matka nechápavo pozerala, pretože nevedela, o akom Ronovi hovorí. Walterovi sa zase zachcelo plakať, ale umelé oko mu nedovolilo.

,,Čo Wolf ?" jeho matka prehltla slinu a urobila krok vzad. Walter sa priblížil a ona znova cúvla. Nepozerala naňho. Nie kvôli tomu, ako vyzerá, ale kvôli tomu, čo sa chystá povedať. Walter pokrútil hlavou.

,,Nie. Nie. Nie."

Medzi slovami si dával až pridlhé prestávky. Waltetova matka prikývla a začala plakať.

Walter sa k nej priblížil, ale ona zase cúvla. Urobil kroky k nej, ale ona neuhla a čakala na najhoršie. Po prvýkrát od svojho syna dostala objatie.

Zostala prekvapená stáť a nechala, nech ju k sebe stiska viac, pretože si bola vedomá toho, že takáto šanca sa nikdy nenaskytne.

Zvlykal, ale neplakal. Jeho matka ho chytila za pás a obaja plakali. No každý po svojom a každý kvôli niečomu inému.