Beauty and the beast ✔

Vždy bola

Ubehol mesiac, od kedy odišli traja chalani a rozhodli sa byť vojakmi. No nedá sa povedať rozhodli.

Jeden, ktorý označoval druhého za slabocha, dostal nápad, aby ho podpichol, druhý prijal požiadavku, pretože nechce byť označený slabocha a tretí išiel kvôli tomu, že idú aj jeho kamaráti.

Mattova matka bláznila, keď sa jej jediný syn rozhodol ešte ten deň pobaliť. I keď ho presviečala, neuspela.

,,Matthew, nechoď nikam, vieš, že mám iba teba. Čo budem robiť bez teba ? Predsa tu nechceš svoju matku, ktorá ešte stále trúchli nad smrťou svojho dlhoročného manžela, nechať. Ako sa vysporiadam s tým, keď sa ti niečo stane ?"

Matt, ktorý všetko hádzal do kufra bez organizácie, nepočúval matku. V duchu si kontroval veci, ktoré vedel, že už má pobalené v menšom kufri.

Počas toho, ako chcel ísť ešte pre pár tričiek, ktoré mu budú, mimochodom na nič, jeho matka ho chytila za zápästie. Donútilo ho to zastaviť a pozrieť na jej hnedé oči, ktoré sa schyľovali k plaču. Pokrútila hlavou, pokrčila nos, stiahla čelo, aby donútila slzy voľne netiecť.

Matt položil ruku na matkinu, ktorá ešte stále zvierala jeho zápästie a ona si voľnú pravú, položila na tu jeho.

,,Matka dosť, dobre ? Nič sa mi nestane, báť sa nemusíš. Každý mesiac ti napíšem, aby si vedela, že žijem."

Keď videl matkin zdesený pohľad, pregĺgol "

,,Aby si vedela ako sa mám."

Vyvliekol sa z jej ruky a položil ju na jej a zovrel. Pozeral jej do očí a jemne sa mu zdvihol kútik úst.