Crocodile

11

,,Ehm no moja matka pri pôrode zomrela takže som ju poznala iba s otcovho rozprávania. Nerád o nej hovoril, no keď som sa ho na ňu spýtal nakoniec mi vždy všetko vyklopil. Ukazoval mi jej fotky a rozprával aká bola. Krivé slovo na ňu nepovedal. Vyrástla som bez matky. Od mojich jedenástich až vlastne dodnes si vyčítam jej smrť. Bola úžasná, viem to. Otec si po čase našiel jednu babu Henriettu, s ktorou teraz býva a ja som už nevládala žiť v LA tak som sa rozhodla prísť do Bostonu." 

,,Ou to mi je ľúto. Podla mňa by si sa tým nemala trápiť. Vieš veľa deťom zomrie mama pri pôrode a nemôžu sa to."

,,No hej len vieš mne to príde také.. no kašlime na to." 

,,Ako povieš."

...

Prechádzali sme sa, posedávali a rozprávali sa. Mohlo byť niečo po šiestej, keď mi zazvonil mobil. 

,,Prosím." zdvihla som

,,Ahoj Sophie tu otec. No čo maličká ako sa máš?" ozval sa hlas môjho otca. 

,,Super a ty?"

,,Fajn dneska som zoháňal prekvapenie pre teba ale dostaneš ho až keď ťa prídeme navštíviť."

,,Bože tati ja ťa zabijem. Nemáš si robiť starosti."

,,Ale prestaň. A čo robíš zlatko?" 

,,Ehm som vonku s kamarátom." trochu neisto som pozrela na Seba ktorý sa zase raz uškŕňal.

,,Aha tak to je skvelé, že si si našla priateľov."

,,No hej. A vy čo robíte?"

,,Nič také oddychujeme a ako si strávila víkend Sophie?" 

,,No včera som bola s kolegiňou Isabelle na nákupoch a večer som strávila so Shawnom a dnes sme boli v kine a teraz sa iba tak prechádzame popri rieke."

,,Stretla si Shawna? Čo robí v Bostone?" 

,,No presťahoval sa sem."

,,To je úžasné aspoň tam máš niekoho blízkeho."

,,Hej chýbal mi." 

,,Dobre Sophie dávaj si pozor idem tak ahoj." 

,,Pa." odzdravila som a on zložil. 

,,Okey. Padáme. Nebaví ma to tu." povedala som a vstala z lavičky. Vybrala som sa smerom k autu a Seb ma dobehol.

,,Takže čo chceš robiť?" spýtal sa Seb, keď sme už boli pri aute. 

,,No v prvom rade chcem šoférovať," vytrhla som mu kľúče z ruky ,,a po druhé, chcem ísť niekam, kde to nebude nudné."

Nastúpili sme do auta a ja som vložila kľúč do zapaľovania. 

,,Vieš šoférovať?" chcel sa uistiť Seb.

,,Tak tomu ver že viem." usmiala som sa.

,,No okey verím. a už viem kam pôjdeme." 

,,Kam?"

,,Nechaj sa prekvapiť."  usmial sa tým jeho úsmevom a do navigácie naťukal nejaké miesto, tiež blízko vody. Zastavila som na parkovisku a blízko troj poschodovej budovy. Vystúpili sme z auta a vošli do budovy. 

,,Počkaj tu." prikázal mi Seb a vybral sa smerom ku kase. Po chvíľke sa vrátil s dvoma lístkami v ruke. 

,,Poď." vybral sa pri pult, na opačnej strane miestnosti, kde stála staršia pani. 

,,Dobrý." pozdravil a potom aj ja.

,,Dobrý deň poprosím vaše lístky." milo sa na nás usmiala a Seb jej podal lístky. Niečo na ne naškrabala a potom sa vybrala k veľkej skrini za pultom. 

,,Nech sa páči skúste si tieto." podala nám dve záchranné vesty do vody. Seb si zobral tu väčšiu a mne podal tú menšiu, ktorú som si obliekla.

,,Mne sedí, čo tebe?" spýtal sa.

,,Je dobrá." povedala som a usmiala sa na neho.

,,Tak nech sa páči. Príjemnú zábavu." zaželala pani za pultom a Sebastianovy podala lístky.

,,Ďakujeme dovidenia." povedala som a spoločne sme sa vybrali von z budovy. Celú sme ju obišli a mne sa naskytol pohľad na skupinu ľudí na vodných skútroch.

,,Si robíš.." nedopovedala som, pretože som to nevedela vyjadriť slovami. Vždy som chcela skúsiť vodné skútre, ale nikdy som sa na to neodvážila. 

,,Nie. Chodím sem často." zasmial sa Seb a vykročili sme ku chalanovi stojacom na drevenom móle. Tiež mal na sebe vestu ale na rozdiel od nás mal na sebe plavky.

,,Zdar Jack." podal si s ním Seb ruky. 

,,Nazdar. Za chvíľu dvaja končia tak potom hneď môžete ísť." oznámil nám.

,,Jasan na nech sa toho zbavím." podal mu Seb lístky.

,,Inak toto je Sophie." ukázal na mňa ,,Sophie to je Jack." 

Podali sme si ruky a chalani chvíľu viedli vášnivý rozhovor o nejakej babe, ktorú Jack balí. Keď sa však Jack naklonil k Sebastianovmu uchu a veľmi nenápadne sa spýtal aké to je so mnou, vybuchla som od smiechu. 

,,Ja s ňou nespávam ty úchyl." hodil ho Seb do vody a to som vybuchla do ešte väčšieho smiechu. 

,,Aj teba tam mám hodiť?" obrátil sa na mňa.

,,Nie!" vykríkla som a ďalej sa smiala. Sebastian ma jedným chmatom vzal na ruky a skočil so mnou do vody. Vestu som nemala zaviazanú a tak sa mi vyzliekla pri páde. Nestihla som sa ani nadýchnuť a keďže bola voda dosť hlboká a nebola najteplejšia, začala som okolo seba a kopať a snažila som sa dostať hore. Po chvíli mi však došla sila a tak som sa rozhodla prestať so všetkým a začala iba klesať. 

Hrudník mi horel. Bolo to ako keby z vás niekto žmýka vzduch. V hlave mi hučalo a išla mi vybuchnúť. Necítila som si končatiny, bolo to ako keby ste ochrnutý ale cítite bolesť v hrudníku. 

Ahoooj!

Táááákže v prvom rade by som Vám chcela poďakovať a všetky votes a videnia. Dúfam a verím, že sa Vám časť a celkovo príbeh páči a bola by som fakt strašne rada, keby ste sa vyjadrili v komentároch. 

Ehm koho to zaujíma: Plánujem niekoľko príbehov a bude to fááákt dosť veľký /dá sa povedať/ projekt. Nechcem Vám veľmi prezrádzať, čo to presne bude ale bude to romance a je to niečo čo som už fakt dlho chcela spraviť a ak sa Vám to nebude páčiť.. beriem. Ale je to proste niečo, čo pre mňa veľký význam a je to niečo na čo budem fakt (schválne koľko krát som v tomto "ozname" povedala /napísala slovo FAKT).

Love Emma