Crocodile

3

,,Och prepáč s niekym som si ťa pomýlil." trochu rozpačito sa na mňa usmial a poškrabal sa na zátylku. 

,,Ehm v pohode. Ja som tu vlastne nová takže.." jemne som sa zasmiala a len tak nedabilo sa usmiala.

,,Na ktoré ideš?" spýtal sa keď sme nastúpili do výťahu. 

,,Na štvorku ty?"

,,Trojka.. ty si tu nová že?" 

,,Hej včera som sa prisťahovala."  

,,V tom prípade...ja som Sebastian. Teší ma." podal mi ruku

,,Sophie ehm..." chcela som mu ruku opätovať, no krabica bola dosť ťažká a nevedela som ju udržať ani s pomocou oboch rúk, a jednou už v žiadnom prípade.

,,Ukáž." vzal mi box z rúk. Neviem ako to spravil.. no zrazu v ľavej ruke držal box a pravú mi podal. Potriasli sme si rukami a práve sa otvorili dvere. Moment prečo sme boli na štvorke?

,,Ehm ja si to už teda vezmem." chcela som mu naznačiť, že sa musím vrátiť do bytu. 

,,Len pokoj Madam. Je vidno, že potrebuješ pomoc a ja mam času do konca života dostatočne." vystúpil z výťahu a vykročil vpred, no ja som ešte trochu zarazene na neho pozerala. 

,,Ideš alebo ťa má ten výťah vziať naspäť na prízemie?" až vtedy som sa spamätala a rýchlim krokom mierila do môjho bytu. Sebastian šiel hneď za mnou. 

,,Pfiu Pfit (áno dámy a páni takto sa píska keby ste náhodou nevedeli). Pekný barák. Kde ti to môžem položiť?"

,,Ehm sem do spálne ťa poprosím."

,,Ako Madam povie." vybral sa do spomínanej izby s položil box na zem. A čo sa týka tej "Madam"... neviem, či ma tým chcel dostať do rozpakov alebo ma tým naštvať. Každopádne.. lichotilo mi to a prišlo mi to vtipné. 

,,Musím ísť pre ostatné veci takže.." začala som no skočil mi do reči.

,,Jasné hneď som tam" 

,,Nie Sebastian to je v pohode ja.." snažila som sa mu to vyhovoriť, no zase raz mi skočil do reči. Asi mu to prišlo normálne, no ja to neznášam.

,,Za prvé- už som ti niečo povedal a za druhé- stačí iba Seb." len čo to dopovedal už bol privolával výťah. Nemala som proste na výber. 

...

Seb mi vážne pomohol a už okolo jednej som mala všetok nábytok v byte. Už "len" stačilo ho poskladať. 

,,Ďakujem Seb vážne si mi pomohol." usmiala som sa na neho, keď už sťahováci odišli a v byte sme zostali iba mi dvaja. 

,,To už ma vyháňaš? Tie skrine sa samé nepostavia." zložil si ruky na prsiach a oprel sa o zárubňu dverí vedúcich do spálne. 

,,Ja nie som z cukru a skriňu som už skladala."

,,Aj tak ti s tým pomôžem." nedal sa odbiť a začal rozbalovať krabicu s posteľou. 

,,Tak ti aspoň spravím kávu alebo obed.. určite musíš byť hladný."

,,Nevravím obed by bodol."

,,Fajn ale mám tu iba špagety so syrovou omáčkou."

,,Výborná voľba madam." 

...

Spoločne sme postavili posteľ a ja som úspešne navarila obed. Potom sme sa pustili do pracovného stola, stoličky a stavanej skrini. Chladničku a pohovku sme vlastne iba rozbalili. Keď sme skončili, bolo niečo po ôsmej. 

,,Fajn podla mňa na dnešok stačilo. Mal by si si aj ty oddýchnuť." povedala som po tom ako som si konečne sadla na pohovku. 

,,To je pravda. Takže za pol hodinu ti klopem, ideme na večeru."

,,Počkať čo? Nepoznáš ma a bereš ma na večeru?"

,,Práve o to ide. Berem ťa na večeru aby som ťa spoznal." pozrel sa von oknom a potom prešiel do spálni, kam som ho nasledovala. Otvoril okno a vyliezol na balkón, z kadiaľ po požiarnom schodisku zišiel do svojho bytu. 

Ani som nemala šancu protestovať (čo mimochodom ja rada). Proste to bral ako samozrejmosť. Takže.. zase raz som nemala na výber. Z kufra som si vybrala kozmetickú taštičku a snažila sa spraviť zo seba nejakým spôsobom človeka. Obliekla som si čierne roztrhané rifle, pásikavé tričko, riflovú bundu, obula tenisky a upravila vlasy.

Rýchlo som si ešte pobalila batoh a pozrela sa do zrkadla, ktoré mi zavesil na stenu Seb. 

"Klop! Klop!" 

,,Už idéééém." zakričala som a vybehla z bytu. Bola som trochu v rozpakoch, keď som narazila do Seba. 

,,Idete na to zhurta madam." zasmial sa takým tým jeho smiechom, ktorý bol jedna z vecí, ktoré som sa na ňom všimla medzi prvými. Jeho smiech.. no.. bol trošku dvojzmyselný.

,,Prepáč." trochu hamblivo som sa zasmiala a zamkla dvere.

,,Madam." oslovil ma a nastavil mi rameno.

,,Ale čo to? Chalan je gantleman." zasmiala som sa no už nie hamblivo, či rozpačito. Skôr na plnú hubu.

,,Môžem byť aj sviňa keď chceš." na tvári sa mu od ucha k uchu rozťahoval zákerný úsmev.

Ahojky.
Okey ja viem, že je už neskoro.. ale.. čo už so mnou. xDD
Aký máte názor na Sebastiana? Hore je jeho fotla ako si ho ptedstavujem. (Manu Ríos ❤)
Dúfam, že sa vám dnešná časť páčila a ja už idem spať. Ešte želám pekného Mikuláša.

Love Emma