Crocodile

1

Dvere taxíku sa zatvorili.. konečne. Stála som pred celkom neznámou bytovkou s dvoma kuframi. V kabelke som sa pokúsila nájsť kľúče od vchodových dverí. Napokon som ich predsa len našla a dvere otvorila. Výťahom som sa vyviezla na štvrté poschodie a našla dvere číslo 12. Môj nový (vlastne aj prvý) byt bol v pomerne dobrom stave. 

Z chodby som sa ihneď presunula do kuchyne, ktorá bola spojená s obývačkou. V kuchyni bol iba kuchynský pult. Obývacia miestnosť bola prázdna, no zdala sa mi pomerne malá, no vzhľadom na to, že tu budem bývať sama je ideálna. Kufre som odstavila pri stenu a len tak pre seba trochu ironicky povedala: ,,Home sweet home."

Spamätala som sa až po chvíli, keď mi zazvonil mobil: 

,,Prosím?" ozvala som sa.

,,Dobrý deň tu sťahovacia služba. Je nám to veľmi ľúto no váš nábytok vám budeme môcť doručiť najbližšie zajtra."

,,Oh vďaka za oznámenie. Dovi." 

Úžasne. Ešte som len prišla a už toto.. Krásny začiatok teda. 

Rozhodla som sa, že si pozriem zvyšok bytu. Spálňa bola prázdna a iba malá kúpeľňa bola zariadená. Takže dneska asi budem spať na zemi. 

Zapla som si mobil a pozrela na hodiny. V Los Angeles by bolo ešte len 10:00 ráno a tu už je 14:00. Ale keď sa tak nad tým zamyslím.. cestovanie časom je super. Aj keď som už o pol šiestej ráno musela trčať na letisku. Hneď som zavolala ocinovi: 

,,Ahoj zlatíčko už si dorazila?" ihneď na mňa vyskočil s otázkou. Ocina som mala rada. Celý mesiac pracoval v zahraničí a domov prišiel iba na týždeň. Možno preto bol pre mňa taký drahocenný. Moja matka zomrela pri pôrode. Po desiatich rokoch si vzal Henrietu, moju macochu.  Niekedy sme sa síce poškriepili, no vychádzali sme spolu pomerne dobre. Do Bostonu som sa rozhodla presťahovať kvôli štipendiu na univerzite. 

,,Áno tati už som v byte." povedala som s radosťou v hlase.

,,Aký si mala let?" 

,,Neboj všetko bolo v poriadku."

,,A čo tvoj nový byt?" 

,,Je pekný ale volali mi sťahováci, že nábytok mi príde až zajtra takže dneska spím na zemi." 

,,Ach bože ešte stále neviem či to bol dobrý nápad posielať ťa na tú výšku až do Bostonu."

,,Neboj všetko bude v poriadku. Už musím ísť oci o tretej musím byť na pohovore. Pa." ani som nepočkala na odpoveď a zložila. Hneď som si išla dať sprchu a obliekla si tmavo modré rifle s vysokým pasom, do ktorých som si zakasala bielu košeľu. To by mohlo byť fajn veď to je iba pohovor na kozmetičku. 

Išla som na gympel aby som sa mohla dostať na dobrú výšku a cez leto som si robila nočný kurz na kozmetičku. Kamarátka mi dohodla stretnutie s jej sesternicou s boh vie akého kolena. Otvorila si tu nový kozmetický salón a hľadá mladé baby. 

Z kabelky som vybrala všetky nepotrebné veci a hodila tam iba mobil, kľúče, peňaženku. Dúfam, že som  nič nezabudla. Vlastne ešte životopis.. teda neviem či ho budem potrebovať no pre istotu. Chytila som papiere do ruky a začala ho čítať:  

"Sophie Callton, 18 rokov, rodné mesto Los Angeles..."

Nakoniec som tie papiere aj tak nedočítala.. koho by zaujímal môj život. Obula som sa, zamkla dvere a podľa google mapy išla k salónu. Neviem si predstaviť, čo by som ja bez toho internetu robila. 

Ahojteee

Tákže dneska moja "inteligentná" hlavička vymyslela že začnem písať príbeh. No márnosť. Dúfam, že sa vám teda prvá kapitola páčila teda aspoň v rámci možností keďže začiatky sú vždy nudné ale ďalšia kapitola bude o niečo zaujímavejšia.. teda dúfam v to, že sa vám bude páčiť. Chcela by som poďakovať za krásny cover Yummi_Wilson. 

Mimochodom hore je bytovka v ktorej býva Sophie.

Love Emma