Crocodile

5

,,Koľko dievčat si vzal na to miesto a správal si sa ako keby ti patrili?" spýtam sa s trochu zákerným úsmevom na tvári a zasmejem sa. Áno je to vtipné. Sedíme v reštaurácii blízko parku a vychutnávame si jedlo. 

Seb neodpovie a ani sa na mňa nepozrie. Ďalej sa venuje jedlu, ako keby som povedala niečo rozkošne naivné. 

Neoplatí sa čokoľvek povedať a tak sa tiež začnem venovať jedlu. Viem, že mi neodpovie, no viem si to domyslieť. Mnoho. A viem si predstaviť, čo sa s nimi stalo potom. 

,,Takže Sophie... prepáč prepočul som priezvisko." začne po asi piatich minútach a zadíva sa mi do očí pohľadom a lá "dobrý chlapček očká."

,,Callton." 

,,Okey takže Sophie Callton. Myslím, že sa pýtaš prečo teraz sedíš s chalanom ktorého nepoznáš ani deň v reštaurácii." 

,,Prebleslo mi to už hlavou." poviem a odpijem si z vody.

,,No vlastne si mi to dlžná." pozrie na mňa s vážnou tvárou.

,,Prosím?!"

,,Áno. Celý deň som ti pomáhal stavať skrine, a bezo mňa by si ich nepostavila. Takže si mi to dlžná."

,,Ty si neuveriteľný." pokrútim hlavou no on sa iba uškrnie.

,,Beriem to ako kompliment."

Sebastian 

Zaparkoval som pri bytovke a vybral kľúč od zapaľovania. Obzrel som sa na Sophie no tá spokojne spala s hlavou opretou o okno. Bola taká krásna. 

Dnes keď sa ma spýtala, koľko dievčat som už vzal na to miesto, neodpovedal som. Bola by prekvapená keby pozná pravdu. Hneď keď som ju videl, vedel som, že je iná ako všetky ostatné. Nemusela mať na sebe kilo púdru aby bola krásna. 

Vystúpil som z auta a obišiel ho. Sophie som vzal na ruky aj so všetkými jej vecami a auto zamkol. Bola strašne ľahká, takže to nebol žiaden problém. Odomkol som dvere a namieril si to s ňou rovno do jej postele ktorú som tak pečlivo postavil. Vyzliekol som jej bundu a prikryl ju dekou. Z vnútra som zamkol dvere a požiarnickým poschodím prešiel až domov. 

Sophie

Ráno som sa vzbudila v mojej posteli. Moment.. čo tu robím? Veď som bola so Sebom v parku. Posledné na čo si pamätám bolo, že som s ním sedela v aute. 

Rýchlo som vstala z postele a začala hľadať mobil. V obývačke na pohovke ležala moja riflová bunda a tak som ju celú prehľadala. 

Bingo! 

8:48

Do desiatej musím zaniesť papiere do práce a na úrad. Okey takže dneska pre mňa raňajky neexistujú. V rýchlosti som sa osprchovala, umyla vlasy a následne ich vyfénovala, odlíčila sa zo včera a nazad nalíčila. 

Dneska bolo teplejšie počasie a tak som si obliekla džísové šortky, čierny cropp, károvanú košeľu a obula tenisky.  

"Cŕŕŕŕn" ozval sa zvonček a tak som v rýchlosti otvorila dvere. 

,,Ránko." stál tam s dvoma starbucksami a úsmevom od ucha k uchu. 

,,Ahoj Seb. Prepáč ale nestíham musím si ísť niečo vybaviť do mesta."

,,Super. Zveziem ťa." ani som sa nenazdala a už bol v byte a zatváral dvere. 

,,Nie v pohode zavolám si taxík." povedala som so zvýšeným hlasom aby ma počul, keďže som už sedela za pracovným stolom a vypisovala papiere.