Ilúzia (Dokončené)

Zvrat udalostí

Lásočky moje prekvapenie :D (Pardón za chyby :D )

Vzdávam to. Už asi 15 minút stojím pred skriňou a neviem čo si mám obliecť. Za hodinu je tu Alex a ja ešte vôbec nie som pripravená. Kašľať na to. Vybrala som si legíny a dlhší svetrík. Nebudem sa tu ja trápiť pre nejakého chlapa. Vlasy som si zaplietla do vrkoča a obula si topánky na podpätku. Po ceste som si zobrala kabelku a vybrala sa do obývačky. Mala som ešte trištvrte hodinu čas tak som si sadla pred telku.

 ,,Ty sa ešte nechystáš? Čakal som,že tu budeš pobehovať a blázniť,že čo si máš obliecť." Ozval sa Aiden. ,,Ak si si nevšimol tak ja už nachystaná som." Povedala som a ďalej sa venovala sledovaniu nejakej show. ,,To nemyslíš vážne! Okamžite sa padaj prezliecť. Toto máš skôr na doma a nie na nejaké rande. " ,,To myslíš vážne?"  Neveriacky som sa na neho pozrela. On mi bude hovoriť ako sa mám obliekať keď idem s niekým von? 

,,Úplne, ale naozaj, toto vyzerá na pohodový večer pre telkou a nie že by si sa niekam chystala. Daj si niečo iné. Šaty napríklad. Niečo sexi a nechaj si rozpustené vlasy. Uvidíš,bude z teba paf. Som predsa chlap." Zasmial sa. ,,Dobre teda." Diabolsky som sa usmiala pretože som si spomenula na jeden extra kúsok v mojom šatníku. 

Skoro som až utekala do izby aby som sa stihla prezliecť a primalovať. Otvorila som skriňu a zahrabla som úplne dozadu kde sa skrýval spomínaný kúsok oblečenia. Boli to čierne šaty a ja som si povedala,že takéto čosi nebudem nosiť. Ale ako povedal Aiden, mám byť sexi. Som zvedavá čo povie keď má po tomto uvidí. Navliekala som sa do šiat a pozrela sa do zrkadla. Väčšia časť bolo pokrytá čiernou sieťkou. Bola to akoby len sukňa a všetko ostatné len sieťka, no a cez prsia bola ešte čierna látka no inak nič, chrbát som mala prakticky holý a tak isto aj brucho. 

Zasmiala som sa lebo som si predstavila Aidena keď ma uvidí. Rýchlo som si naniesla make up. Oči som si zvýraznila linkou a maskarou a na pery naniesla červený rúž. Vlasy som si rozpustila z vrkoča a len ich rukou prehrabla. Dá sa povedať že som bola spokojná. Do príchodu Alexa zostáva 10 minút tak som si obula lakované lodičky a pomaly sa vybrala za mojim módnym poradcom. 

,,Už si spokojný?" Ozvala som sa keď som tam už nejakú chvíľu stála a on si ma ešte nevšimol. Keď ma započul hneď sa otočil a ja som sa musela zasmiať. Sánka mu padla až k zemi a on na mňa bez slova hľadel. Prisahala by som,že som uvidela aj slinku. ,,Aiden?" ,,No..ja... teda,ehm. Vyzeráš... si.. hej. Pristane ti to. " Vykoktal sa. ,,Ďakujem." Usmiala som sa a prešla som k dverám kde som si vzala kabát. ,,Počkaj pomôžem ti." Povedal a už som len cítila jeho ruky ako mi pomáhajú sa obliecť. 

,,Ďakujem." Povedala som keď som už bola hotová. No on ma nepustil a stále ma držal okolo pása. ,,Aiden?" Šepla som. No on stále nič.  Zrazu som len pocítila jeho dych na mojom pleci no aj ten onedlho vystriedali jeho pery. ,,Aiden." Vzdychla som a mierne ma striaslo. Nie od zimy či strachu ale od toho blaženého pocitu. Jemne mi láskal krk a ja som sa šla zblázniť. Toto čaro prerušil až zvonček a ja som sa od neho odtrhla a bez toho aby som sa na neho pozrela som vyšla von za Alexom.

Pred bránkou som zastala a snažila sa nemyslieť na to čo sa momentálne udialo. Potriasla som hlavou a s úsmevom na tvári som vykročila k Alexovi. Ten len čo ma zbadal stratil reč a otváral ústa na prázdno. ,,Momentálne si pripadám ako nejaký úbožiak." Zasmial sa a ja spolu s ním. ,,Ale prosím ťa, pristane ti to." ,,Ak to mne pristane tak ty si potom anjel no s telom diabla dievča." ,,Nepreháňaj." Zasmiala som sa a prijala jeho ponúkanú ruku. Pomohol mi navstúpiť do jeho auta a potom si aj on sadol na miesto šoféra. ,,Kam to bude?" Spýtala som sa. ,,Kamarátov otec otvoril jeden nový klub tak pôjdeme tam, ak ti to samozrejme nevadí." ,,Nevadí." 

Celou cestou sme sa rozprávali o všetkom no zároveň aj o ničom. Bolo mi s ním príjemne a aspoň na nejaký čas som nemyslela na Aidena.

,,Ako si sa vlastne ocitla v Paríži?" Opýtal sa ma keď sme sa usadili v našom boxe. ,,Na škole sme so Starkom niečo ako postrach no zároveň máme slušné výsledky tak toto je niečo ako trest a zároveň reprezentácia našej školy." ,,Ty a postrach? To sa mi nechce nejako veriť. " ,,Je to tak, s Aidenom sme sa nenávideli a pri každej príležitosti sme si robili napriek. Veľa krát sme skončili po škole alebo v riaditeľni. Pamätám sa že raz som kvôli nemu skončila celá od modrej farby." Usmiala som sa pri tej spomienke.,, Vlastne to nebolo ani tak dávno. Bolo to začiatkom roka a Tara - moja kamarátka, mi v kuse básnila o tom aký je Stark so svojou partiou úžasný. Vtedy sa na mňa pri otváraní skrinky vylial kýbeľ s farbou. " Dokončila som. ,,Vy ste teda naozaj pekné čísla ako tak počúvam." ,,Boli sme, uzavreli sme dohodu a teraz sa snažíme byť kamarátmi.Vlastne je aj zázrak,že za ten mesiac čo sme tu sme ešte obaja nažive." ,,A koľko tu ešte budete? " Opýtal sa. ,,Mesiac, dnes je to presná polovica nášho dvojmesačného trestu."
,,To je škoda." ,,Hej, tak nejako sa mi tu zapáčilo, rozmýšľam,že sa sem po škole vrátim. Dylan, vedúci kliniky mi aj navrhol,že by ma zobrali na miesto chirurgyčky,no neviem. " ,, Ale však to je výborná ponuka. Miestna klinika je jedna z najlepších a Paríž je proste úžasný." Zasmiali sme sa.

Ešte dlho sme sa rozprávali no potom začali hrať Siu a mňa to pomaličky mykalo do rytmu.

,,Poď tancovať."Povedal mi Alex do ucha a ani nečakal na moju reakciu a už ma ťahal na parket. Vtiahol nás do víru hudby a tiel všade na okolo a pritiahol si ma k sebe. Pomaly sme sa hýbali do rytmu hudby a ja som cítila jeho dych na mojom krku. Jeho ruky putovali po mojom chrbte a mne naskočili zimomriavky. ,,Si tak krásna." Povedal. Ešte,že je tu taká tma, lebo prisahám,že moje líca nabrali červený odtieň.  ,,A ešte roztomilejšia keď sa červenáš." ,,Prestaň." Zasmiala som sa spolu s ním s vedomím že moje líca museli horieť. ,,Mackie viem,že sa poznáme len chvíľku ale nechcela by si to so mnou skúsiť? Viem že je to skoro no pomaly by sme sa spoznávali a tak." Úplne ma prekvapil svojou otázkou. V mysli sa mi hneď objavil Aiden,no on sám povedal,že nie je na takéto veci a ani sa nemieni meniť.Tak prečo nedať šancu inému? Nehovorím,že z toho bude hneď láska do konca života, ale treba sa posunúť ďalej. S Aidenom sme kamaráti a ja som rada aspoň za to. Pozrela som sa na Alexa a usmiala sa. ,,Môžme." Hneď ako som to dopovedala sa jeho pery jemnučko obtreli o tie moje a venoval mi nádherný úsmev. ,,Som ti za to vďačný." Zdvihol hlavu,no tak nejako zamrzol v pohybe. ,,A henten dement tu čo chce." Zavrčal a ja som sa otočila smerom tam kam sa pozeral. ,,Aiden." Šepla som.

Aiden sa pretlačil až úplne k nám a pozrel sa priamo na mňa. ,,Možno som sa mýlil." Povedal a ja som úplne stratila reč. ,, Mýlil som sa, keď som ti povedal,že mi nebude vadiť keď zrušíme dnešný večer. Ani neviem prečo som to vtedy povedal. Ale vadí mi to." Povedal a chytil ma za ruky. ,,Okamžite daj ruky preč od mojej priateľky." Zavrčal Alex. ,,Priateľky?" Ozval sa prekvapený Aiden. 

,,Hej, priateľky. Mackenzie súhlasila,že to so mnou skúsi." Povedal Alex a pritiahol si ma do objatia.