Ilúzia (Dokončené)

Hra

Som späääääť :D   Koho som potešila ? :D Príjemné čítanie :) Veroncek_Ka
Venujem každému kto to ešte číta :) 

Už niekoľko krát mi zvonil mobil a a displey ukazoval jeho meno no mne to bolo absolútne jedno.Nemala som náladu s ním niečo riešiť. Však už si povedal svoj názor na mňa tak čo sa budeme pretvarovať a klamať samých seba- nemá to už viac zmysel.

Bola som naozaj hlúpa ak som si myslela že sa dokážeme priateliť, no ako povedal som len obyčajná kurva a nič viac. Už som ani nevnímala to že sedím pod stromom uprostred nejakého parku a revem ako malé decko pričom sa okolo idúci na mňa čudne pozerajú. 

Mobil mi znovu zazvonil, znovu mi volal. Pravdepodobne je u nás tá kontrola a čudujú sa kde som. No nech si to Stark zvládne sám. No keď mi volal už asi piaty krát mala som chuť ten telefón niekam hodiť a viac ho nepotrebovať. A vlastne.... Mobil!! Bože aká som ja sprostá!  Keby som mu bola zavolala namiesto toho aby som sa trepala ho hľadať,toto sa nikdy nemuselo stať.

No čas už nevrátim. A vlastne za to môžem byť aj rada, keby som tam neprišla nikdy by som sa nedozvedela čo si o mne naozaj myslí a žila by som v klamstve. Však mi aj viac krát povedal,že mi kamaráti byť nemôžme no nevedela som že má na to takýto dôvod. Však ma ani nepozná, nevie o mne nič tak ako ma môže súdiť? 

Prečo sa tým vlastne aj zaoberám? Len si pridávam trápenie. S hlasným povzdychom som sa postavila zo zeme a zamierila si to domov. Cesta mi ubehla prekvapivo rýchlo a bez problémov čo som nemohla povedať o tom keď som sa dostala pred našu bránku. 

,,Zlatko a to ma ani nepozdravíš? " Ozval sa za mnou ten otravný hlas. ,,Po prvé nie som tvoje zlatko a po druhé nemám dôvod na to aby som ťa zdravila a ak teraz dovolíš rad by som sa dostala dnu." Povedala som pričom som sa musela veľmi krotiť aby som nevybuchla. Náladu mám už aj bez neho na bode mrazu a nepotrebujem tu počúvať jeho blbé reči.

,,Tak dobre Mack, chcel som sa ti ospravedlniť. Teraz som si uvedomil,že si bolo pre mňa všetkým čo som kedy potreboval a bez teba som nič. Stále ťa milujem a nemôžem bez teba žiť." Povedal a ani som sa nenazdala a vrhol sa na moje pery. Celé moje telo stuhlo z toho šoku.

No keď sa ma pokúsil za boky pritiahnuť k nemu bližšie na nič som nečakala a  celej sily mu vrazila facku. ,,Tak ty toho ľutuješ? Počúvaš sa vôbec? Zničil si mi život a teraz tu budeš trepať takéto somariny? Mal by si sa dať liečiť, pretože ty si očividne chorý!" Skríkla som na neho.  ,,Toto ešte oľutuješ Prizeová." Zavrčal a šúchal si líce. ,,Ja nič ľutovať nebudem narozdiel od teba Adam. Predtým som bola ticho pretože som sa bála a bola som hlúpe naivné dievča, no to už dávno nie som. Zmenila som sa a ani len netušíš čoho som schopná."

,,Uvidíme, no ver mi že my dvaja sme spolu ešte neskončili." Povedal a odišiel. ,,Ale skončili.." Zašepkala som do ticha a konečne sa vybrala dnu. Myšlienky na Adama som zatiaľ potlačila dozadu,tým sa budem venovať neskôr. 

Potichu som odomkla dvere a hneď z chodby som počula pár hlasov. Takže ešte neodišli. Pomyslela som si. No keď som sa dostala do obývačky to bol ešte len šok. Všetko bolo vyupratované a doslova sa to tam lesklo. ,,Mackie! Tu si,vieš ako som sa o teba bál?" Pribehol ku mne Stark a ja som už ničomu nechápala.

A keď ma objal dobre,že som nedostala infarkt. ,,Slečna Prizeová, ako vidím konečne sme sa vás dočkali. Ste v poriadku? Tuto pán Stark nám všetko vysvetlil a dúfame že je vám už lepšie."  Ozvala sa nejaká pani za nami. Už to mám, zbláznila som sa. Iné vysvetlenie pre túto situáciu ani nemám.  ,,Áno, ďakujem." Povedala som. ,,Tak v tom prípade sme tu skončili. Všetko je v  najlepšom poriadku a nemáme dôvod sa tu ďalej zdržiavať. Dovidenia a nech sa vám aj naďalej darí ako doteraz." Usmial sa na nás jej spoločník. 

,,Dovidenia." Povedali sme obaja naraz načo sa za nimi zavreli dvere. Chvíli sme zostali v absolútnom tichu no ja som to už proste nedokázala vydržať. ,,Čo to akože malo byť?" ,,Kontrola?" ,,Ja viem,že kontrola ale ja som myslela skôr to tvoje  vieš ako som sa o teba bál?" 

,,Musel som niečo povedať, inak by tak ľahko neodišli. Práve som vyhodil posledné vrece bordelu keď sa sem dovalili a ty si tu mimochodom nebola, čo som mal akože robiť okrem toho že si niečo vymyslieť? "  ,,Ako,to, že tu bolo ako po výbuchu nebola moja vina. To ty si tu včera mal párty a mal si si to dať do poriadku,JA NIE SOM žiadna tvoja slúžka aby som po tebe upratovala." Povedala som pričom som na neho mierila prstom. ,,Ohou, dobre ale ja zas nie som ten kto si len tak zmizne a nedvíha mobil keď ho je najviac potreba." ,,Nemala som proste náladu sa s tebou o niečom baviť. " ,,Tak ty si nemala náladu, hlavná vec, že si sa šla priam roztrhať aby si ma našla a dotiahla sem aby sa to tu dalo do poriadku." ,,Pravda, o teraz to ľutujem. A vlastne ani nie, lebo keby som za tebou nešla nikdy by som sa nedozvedela aký si idiot. Vieš ja som ťa mala rada, chcela som ti povedať pár vecí na ktoré si chcel odpoveď, chcela som s tebou vychádzať a byť za dobre, no ako som zistila ty si sa celý čas pretvaroval. Určite si sa mi chcel dostať pod kožu tak ako všetci a zistiť moje tajomstvá a potom ich použiť proti mne. No to sa ti  nikdy, počuješ? To sa ti nikdy nepodarí!" Skríkla som po ňom,a nahnevane som si zotrela slzy y tváre. Zasa revem? Nepovedala som si že kvôli nemu nevypustím už ani jednú jedinú slzu? Že sa ním už nikdy nenechám strápniť a ponížiť?!  

,,To odvoláš!" Zavrčal a nebezpečne rýchlo sa ku mne priblížil. No ja sa ho nebojím, už mi nedokáže ublížiť viac ako doteraz.  ,,Na to môžeš zabudnúť. Nechápem ako som ťa mohla mať rada, niekoho tak falošného a tak nam-" Nenechal ma dopovedať a umlčal ma bozkom. No to ma práve len viac naštvalo a ušla sa mu ďalšia facka. Dnes mám nejakú bojovú náladu. 

,,Ešte raz sa ma dotkneš a prisahám,že ťa v noci zabijem, vieš čo nie. Nezabijem ťa. Kastrácia mi celkom ide, však som na medicíne, tak by to nemal byť žiaden problém."  Diabolsky som sa usmiala. 

Už sa chystal niečo povedať no prerušil ho zvonček. Bez slova som sa vydala ku dverám kde čakala obrovská kytica ruži. Všimla som si aj lístok a tak som ho vzala a prečítala. 

Naozaj sme ešte neskončili, mačička :* A. 

Ten parchant. Zúrivo som treskla dverami a obišla som Starka smerom do kuchyne kde som ruže hodila do koša. Ako sa opovažuje?! Toto len tak nenechám, ak si myslí že aj on sa so mnou bude hrať tak je na omyle. 

Keď oni môžu hrať hru so mnou tak aj ja môžem hrať s nimi. Teda skôr proti ním. A ešte len sa ukáže kto je víťaz a kto porazený.

Bez toho aby som si všímala čo robí Stark som sa vybrala do izby kde som sa hodila na posteľ. Do ruky som si vzala mobil a napísala jedinému človeku ktorý mi môže pomôcť. 

 Ako sa má môj milovaný strýko? A teraz vážne, Lukas som v Paríži a súrne potrebujem tvoju pomoc. Ak by sa ti dalo, ocenila by som, ak by si sa tu zastavil. Tvoja milujúca neterka, Mackie :)