Ilúzia (Dokončené)

Kontrola

Aj napriek tomu,že ma včera poslal Dylan z práce domov, som sa ráno zobudila a nachystala na kliniku. Nemienila som tu zostávať,keďže mi už nič nebolo. 

Spravila som si rannú hygienu a obliekla som si kratšie letné šaty s mašľou v zadu. Vonku bolo teplo tak mi to prišlo ako ideálna voľba. Dala som si ľahký make-up a vlasy som si nechala padať na plecia. Pochopila som,že ak si ich aj naďalej budem nechávať zapletené alebo vypnuté, nič to nezmení a len mi to bude pripomínať minulosť. A keďže chcem začať žiť prítomnosťou, krok dopredu je to správne riešenie. 

Zobrala som si kabelku a šla som do kuchyne nech si niečo zoberiem na raňajky. Nečakala som však že Aiden bude ešte doma. ,,Ideš niekam?" Prekvapene sa ma spýtal načo som len prikývla a ďalej sa mu už nevenovala. Sám predsa včera povedal,že nech tu žijeme akoby ten druhý existoval tak prečo sa zrazu stará?  Videla som na ňom,že čaká nech mu poviem kam idem,no ja som ho pekne ignorovala a len som si zo stola vzala jablko a vybrala sa k dverám. 

,,Nechceš zviesť?" Počula som ho ešte keď som otvárala dvere a musela som sa usmiať. Je tak zvedavý. Pomyslela som si. ,,Nie." Povedala som a zavrela za sebou dvere. Na chodbe som si ešte zavolala taxík nech ma odvezie na kliniku.

Viem,že sa správam ako malé dieťa, no pri ňom sa neviem sústrediť na nič a trepnem prvú blbosť čo mi napadne. Kedy som sa tak zmenila? V škole to bolo fajn, dokázala som triezvo premýšľať a nepúšťala som si ho tak veľmi k telu. No a teraz mi záleží na tom čo si o mne myslí. Som stratený prípad. Podvedome tuším čo sa so mnou deje no nemôžem tomu dať za pravdu ani tu myšlienku pustiť do mysle, zatiaľ je niekde v zadu, v bezpečí a tam aj musí zostať. 

Z môjho premýšľania ma vyrušil môj taxík. ,,Pierova Klinika." Povedala som keď som nastúpila.  Cesta prebehla v absolútnom tichu čomu som nesmierne rada, nemám rada ten typ taxikárov čo sa vypytujú na veci do ktorých ich nič nieje a snažia sa byť priateľský. Ich práca je odviezť nás tam kam potrebujeme a bodka. Neviem prečo ich vždy zaujímajú naše problémy, čo nemajú vlastné ? No aj tak som si všimla jeho pohľady.  Jedným okom vždy keď si myslel že ho nevidím zablúdil na moje stehná a ja som v tej chvíli ľutovala,že som si obliekla tie šaty.

Keď sme konečne zastavili pred klinikou,len som rýchlo zaplatila a vybrala sa dnu. 

,,To si zo mňa robíš srandu!" Zvolal Dylan len čo ma uvidel vo dverách. ,,Som naozaj v poriadku." Odvetila som a prešla som okolo neho do šatne v úmysle sa prezliecť. ,,Mackie, nechcem aby sa ti niečo stalo." ,,Vďaka za tvoju starostlivosť no naozaj mi je fajn. Vyspala som sa, oddýchla si a dnes môžem znovu bez problémov pracovať. " Odpovedala som a zmizla som v šatni. 

,,Dobre,ale keby si sa cítila len trochu zle, choď domov a oddychuj. Inak si ťa tu nechám a budeš pripútaná k posteli dokedy neuznám za vhodné aby si sa vrátila do práce, rozumieme si? " Opýtal sa ma keď som už prezlečená do pracovného prišla na rannú vizitu. ,,Dobre, nemusíš sa o mňa už toľko obávať." Usmiala som sa na neho. ,,Slečna, tuto pán doktor má pravdu, nemali by ste toľko pracovať, za ten čas čo tu ležím vás tu vidím každé ráno, nie ako toho vášho kolegu." Prihovoril sa mi jeden pacient a ja som hneď vedela na koho naráža. Aiden, tu ešte nebol a nemal by mať voľno čiže mešká. ,,Ďakujem vám, no naozaj som v poriadku. Mala som len slabšie obdobie inak je už všetko tak ako má byť." Usmiala som sa.

Po skončení vizít som sa presunula na sesterskú izby keď za mnou prišiel Dylan. ,,Dúfam,že ma zase nejdeš presviedčať nech idem domov." Ozvala som sa len čo si ku mne prisadol. ,,Nie ja len že nevieš kde je Aiden? Mal tu byť už pred hodinu a stále tu nieje." ,,To naozaj netuším, ja som sem prišla taxíkom no keď som odchádzala bol už hore takže určite nezaspal. " Povedala som a v tom momente sa rozleteli dvere na izbe a dnu sa dovalil Aiden. ,,Ospravedlňujem sa! " Dychčal. ,,No nejaký idiot do mňa nabúral tak som musel riešiť políciu." Pokračoval. No ako to povedal hneď som bola pri ňom. Nerozmýšľala som čo robím, proste to bol reflex. ,,Si v poriadku?" Opýtala som sa zo strachom a dôkladne som ho prezerala. Keď stuhol pod mojim dotykom som si uvedomila čo robím a odstúpila som od neho. ,,Som v poriadku." Zamrmlal a zmizol vo dverách.  S hlasným vzdychom som sa hodila na sedačku vedľa Dylana. ,,Čo to so mnou je?" Opýtala som sa v tichosti aj keď odpoveď som už dávno vedela.

O týždeň neskôr

,,Mackie,prosím ťa kde do paroma máš telefón?" Doletel ku mne Dylan. ,,Na izbe,prečo?" Nechápala som. ,,Kitt sa ti snaží aspoň milión krát dovolať. Podľa mňa je to dosť dôležité, takže si daj pauzu a padaj jej zavolať skôr ako zavolá aj prezidentovi len aby sa s tebou spojila. " ,,Idem." Povedala som a hneď som si utekala pre telefón. S Aidenom sme tu už dva týždne a až na to že sa nerozprávame to tu prebieha prekvapivo dobre. No ak nemyslím na to že včera v noci bol na mol a robil si "menšiu" párty u nás doma, príležitostne sa oblizuje s tou recepčnou tu na klinike. Všetko ide tak ako má. Ja som si vybudovala múr za ktorý ho nepúšťam a starám sa len o to aby som si robila dobre svoju prácu. No priznám sa,že mi nieje jedno keď ho vidím s Beckou.

,,Kitt čo sa deje?" Opýtala som sa hneď keď ma zdvihla. ,,Mackie, prosím ťa kde lietaš?" ,,Pracujem?" ,,Noo, dobre, povedz mi prosím ťa že žijete a všetko je v poriadku vrátane domu." Opýtala sa a mňa pochytilo zlé tušenie. ,,Prečo sa pýtaš? " Opýtala som sa opatrne. ,,Pretože asi pred hodinou z tadiaľto odišli traja členovia rady a sú na ceste za vami aby vás skontrolovali." Povedala a môj žalúdok sa nepríjemne zakrútil. Kontrola? A práve dnes?! ,,Koľko máme času?" Hlesla som.,,Asi dve hodiny, povedz prosím že je všetko v poriadku. " Naliehala Kitt. ,,Skoro v poriadku. " ,,Čo tým myslíš?" ,,Len to že budem musieť ísť za Dylanom že súrne na dnes potrebujem voľno a okamžite nájsť toho debila a utekať do domu aby sme ho dali aspoň nejako do poriadku." Povedala som. ,, Čo tým myslíš?" Spýtala sa s hrôzou v hlase Kitt. ,,Len to že musím končiť ak nechceme aby sme umreli." Povedala som a zložila ju. 

,,Dylááááán!" Kričala som pretože som nevedela kde sa práve nachádza. ,,Preboha Mackie, čo sa deje?" ,,Potrebujem od teraz do konca dňa súrne voľno a nevieš kde by som našla toho idiota čo sa nazýva mojím kolegom? " ,,Deje sa niečo?" ,,Len to že k nám do domu ide z Anglicka kontrola a dom je ako po výbuchu pretože pán nemožný tam včera usporiadal párty a ráno niekam zmizol, čiže ho musím okamžite nájsť a dovliecť domov nech to ako tak stihneme upratať. "

,,Jasné, nedeje sa tu nič dôležité tak kľudne môžeš odísť a čo sa Aidena týka skús sa ísť pozrieť na Peyrovu ulicu, je tam starší sklad a pár krát som ho tam zahliadol s nejakými chalanmi. Len si dávaj pozor." ,,Ďakujem." Povedala som a už som sa aj zberala na dané miesto. 

Len dúfam,že tam bude pretože nemám náladu a ani čas na to aby som ho hľadala po celom Paríži. 

Máme tu ďalšiu časť, normálne neverím že sa mi to dnes ešte podarilo pridať :D Aj keď je neskôr večer stále som to stihla na sľúbený deň :D 

Konečne sa dostávam tam kde som chcela, od ďalšej časti to bude velice zaujímavé, hahah :D Máte sa na čo tešiť :) Vaša Veroncek_Ka