Ilúzia (Dokončené)

Šhrek a Fiona

,,Stark?!?"

,,Čo tu chceš?!" Opýtala som sa ho nechápavo. ,,Ja-" Zasekol sa hneď na začiatku a jeho oči si ma premerali od hlavy dole a hneď nato vybuchol do ohromného smiechu. Chvíľu som nechápala čo je mu také smiešne no potom mi to doplo. A ako je boh nadomnou prisahám,že by som sa v tomto momente najradšej prepadla pod čiernu zem. Úplne som zabudla ako vyzerám a teraz vďaka tomu stojím pred Starkom len v uteráku, s bahennou maskou na tvári a s vlasmi na každú stranu. ,,Zbohom Stark." Zavrčala som a chystala sa zavrieť dvere rovno pred jeho nosom, no to by nebol pravdaže  Stark keby mi to neprekazil.  V ten moment keď sa mali dvere stretnúť so zárubňou prekazila Starkova noha. ,,Počkaj!" Neochotne som odstúpila od dverí a čakala čo z neho vypadne. ,,Prišiel som sa ti ospravedlniť za tú telinu, videl som že ti nieje dobre a chcel som to využiť v náš prospech no nečakal som,že odpadneš, mrzí ma to." Povedal a ja som na neho ostala pozerať so sánkou padnutou až k podlahe. ,,Nejako sa mi tomu nechce veriť." ,,Viem, no je to pravda." Uchechtol sa.

,,Tak potom, ospravedlnenie prijímam. " Povedala som neisto.  ,,Inak Prizeová, robíš módnu prehliadku strašidiel?" Zasmial sa a ukázal na môj výzor. ,,Nechaj si to pre seba Stark, ja na tvoje narážky nemám náladu. A len pre tvoju informáciu, toto.." povedala som a ukázala na svoju tvár,, je dobré na pleť." ,,A pomáha to?Pretože ja tu vidím len nejakého šreka a nie osobu ktorá by tu mala bývať." ,,Si hrozný." Zasmiala som sa a on sa ku mne pridal.  ,,Robím si srandu, moja mama to má a tvári skoro každý večer. A omnoho horšie gebudziny ako je toto. " ,,Lichôtka? Ty sa nezdáš."  

,,Aj ja dokážem byť milý keď chcem. Inak nevedel som že nosíš okuliare."Podotkol na čo som sa ja zamračila. ,,Nie všetko je tvoja starosť, no väčšinou nosím šošovky, a len na doma mám okuliare." ,,Pristanú ti." ,,Čo sa s tebou deje Stark? Keby som ťa nepoznala aj by mi to lichotilo no ty nikdy nič nerobíš len tak. Tak to vyklop,o čo ti ide?" 

,, Prizeová, nenámýšľaj si.Len som sa ti prišiel ospravedlniť za to ráno, nemôžem za to,že ty sa tu promenáduješ len v uteráku." Povedal. A sme tam kde sme boli. Urážky a posmech. Povzdychla som si a chcela ho vyhodiť no práve sa objavili rodičovci. ,,Mackie? Aiden?" Opýtala sa prekvapene mama.  ,,Dobrý deň pani Prizeová. "  ,,Ahoj Aiden,deje sa niečo?" Ozval sa môj otec.,,Nie len som sa prišiel Mack ospravedlniť, ráno sa stalo nedorozumenia a mňa to mrzelo." Mack? Kto mu dal oprávnenie ma tak volať? ,,To je od teba milé Aiden, akurát ideme chystať večeru, pridáš sa?" Opýtal sa otec. Skôr než stihol Stark niečo povedať som ho predbehla. ,,To je od teba veľkorysé ocko,ale on je už na odchode. Však?"Otočila som sa na neho a prebodávala som ho pohľadom nech sa neopováži povedať niečo iné. ,,Ani nie, takéto pozvanie sa neodmieta,takže sa pridám veľmi rád." Povedal a uškrnul sa na mňa. Zabijem ho!!!

Ocko a Stark sa presunuli do obývačky no ja som mamu nasledovala do kuchyne. ,,Mamííí-" ,,Nie Mackie.Ostane tu a bodka. Aspoň mierne upokojíme vaše vzťahy, a len tak mimochodom nechcela by si sa ísť obliecť?  Som si istá že Aidenovi sa to páči ale na večeru by si si mohla dať niečo ehm vhodnejšie? Toto si kľudne nechajte na večer." Povedala a žmurkla na mňa,načo som na ňu ostala pozerať ako na blázna. Toto že povedala moja mama?! Pokrútila som hlavou a vydala sa naspäť do izby. 

Zo skrine som si vytiahla čierne jeansy a červenú kockovanú košeľu. Práve som sa chystala do kúpeľne keď sa v mojej izbe zjavil Stark. ,,Ty mi nedáš ani na chvíľu pokoj? " Zavrčala som na neho. ,,Ohoou, šrek sa nám hnevá." Zasmial sa. ,,Keď tak už Fiona nie? To ona bola žena." A kto povedal že ty si žena?" Podpichol ma. S úsmevom som prešla k stolíku a otočila sa mu chrbtom.

Keďže nevidel čo robím som si na ruky naniesla moju masku,ktorú som sem odložila a vydala sa smerom k nemu. Samozrejme že si nič nevšimol takže som to mala omnoho ľahšie. 

,,Vieš Stark, dnes sme mohli vychádzať,no ty si to musel posrať. Keby si tak veľmi nechcel ostať na večeru možno by som bola na teba pondelok aj milá. No poprave si ma naštval. A ešte ma aj nazývať šrekom? Nemyslím s že to bola správna voľba slov." Usmiala som sa a svoje ruky mu rozotrela po tvári. ,,A kto tu teraz vyzerá ako šrek,Stark?" Povedala som a zasmiala som sa. Totižto moja bahenná maska skončila na jeho tvári. ,,Prizeová!" Zavrčal no to som ja už bola v bezpečí kúpeľne,

Keď som odtiaľ vyšla moja izba bola prázdna,čiže  som sa vydala dole do kuchyne. ,,Ach, tu si zlatko. Posaď sa,akurát idem nakladať večeru. Dúfam,že máš rád lososa s bylinkami a citrónovým dressinkom,Aiden. " Ozvala sa moja mama.

,,Lososa priam zbožnujem." Povedal a usmial sa na ňu. No ako sa usmial. V živote som u neho taký úsmev nevidela. Keby som ho nepoznala bez problémov by som sa do neho zamilovala. 

Sadla som si k stolu a vôbec ma neprekvapilo,že sa Stark objavil hneď oproti mne.
,,Tá ryba je naozaj výborná,asi sa u vás objavím na večeru viac krát." Zasmial sa. Čo to dopekla robí? Vôbec toho chalana nespoznávam. No očividne ma chce naštvať a ukázať rodičom,že ja som tá zlá a on ten dobrý. Aj keď je to úplne naopak. 

,,Čo hovoríš na Paríž,Aiden?" Opýtal sa ho môj otec. Halooo aj ja som tu,prečo ma nik nezapája do konverzácie? ,,Popravde sa naň aj teším, je to pre nás neuveriteľná šanca do budúcnosti a bola by hlúposť to odmietnuť. Nová krajina, lepšie vybavenie, čo viac si môže doktor priať." Zasmial sa.

,,No neviem keďže ja som podnikateľ." Pridal sa k nemu môj otec. Na toto ja nemám náladu. Zobrala som si tanier a zaniesla ho do kuchyne. Ako som si aj myslela môj odchod od stola nikomu nechýba, oni sú až moc počarovaní Starkovým šarmom. 

Otvorila som si izbu a sadla na posteľ. Nechápem čo sa tam dole stalo. Kde je ten starý arogantný Stark? Z mojich myšlienok ma vyrušilo otvorenie dverí. ,,Mack?" Pridusene som sa zasmiala, pretože kto iný by sem len tak vošiel. ,,Kto ti dal právo ma tak volať?" Opýtala som a cítila som že nemám ďaleko od toho aby som sa rozplakala.  ,,Tak prepáč, viem že tento večer neprebieha podľa tvojho plánu no ja viem byť aj milý. Tvoji rodičia si nezaslúžia aby som sa k nim správal hnusne. " Povedal čo mňa dorazilo úplne. ,,Ahááá!! Takže k ostatným sa môžeš správať pekne no len na mňa budeš hnusný? To len o mne budeš uzatvárať nezmyselné stávky, to len mne budeš robiť zle, to le-" Nestihla som dokončiť svoj výbuch pretože sa stalo niečo neočakávané. 

Umlčal ma.

Bozkom! 

Prečo mám pocit,že by ste ma za ten koniec najradšej zabili? :D