Ilúzia (Dokončené)

Slečna nebezpečná

,,Slečna Prizeová!  Nebudem tolerovať ak mi niekto spí na hodine! Láskavo opustite túto triedu." Ozvala sa pri mne profesorka. Nechápavo  som sa na ňu pozrela,pretože som určite nespala. ,, No nepozerajte a hýbte sa."  Ozvala sa znovu. Ako ju ja nenávidím. No podľa všetkého je tento cit obojstranný. ,,Prepáčte ale obávam sa,že sa mýlite, ja som totižto nespala." Odvetila som vedoma si,že všetka pozornosť v triede sa obrátila na nás. ,,No tak to sa aleže veľmi mýlite vy! Ja som totižto jasne videla ako máte hlavu položenú na lavici a spíte. Tak sa tu so mnou láskavo nehádajte! " ,,Ja vám len hovorím čistú pravdu! Zatiaľ čo vy si tu na mňa vymýšľate všeliaké nezmysli len kvôli tomu kto je môj otec! Proste sa nedokážete zmieriť s tým,že si vybral moju mamu a nie vás! " Vybuchla som pretože toto už nebolo normálne. Tá ženská sa nedokáže preniesť cez to že bola zamilovaná do môjho otca a on o ňu nemal záujem. ,,Ako sa opovažuješ? Okamžite sa dostavte k riaditeľke!" Zakričala načo som sa bez slova zdvihla a vybrala sa známou cestou. ,,Zlatko neber si to tak, niekto musí navštevovať tú miestnosť raz za týždeň." Neodpustil si poznámku ten idiot. ,,A aby vám nebolo ľúto pán Stark, zoberte si veci a choďte so slečnou Prizeovou. Nestrpím na mojej hodine žiadne vyrušovanie. " Povedala profka. Len som sa usmiala a vypochodovala z triedy. 

,,To ma ani nepočkáš?" Ozval sa za mnou jeho hlas. ,,A načo? Ak ja riaditeľňu navštevujem raz za týždeň tak ty si tam potom každý deň. Myslím že trafíš aj bez mojej pomoci." Odpovedala som a ani som sa na neho nepozrela. ,,Ale no tak zlatko." Povedal a dobehol ma,chytil ma za ruku a pritiahol k sebe načo moje nervy už praskli úplne. Chytila som mu ruku a vykrútila ju za chrbát načo na mňa len neveriaco porezal. Musela som sa usmiať. Strýko Adam a Lukas vedeli prečo ma to učia. ,,Už. Nikdy. Mi.Nehovor.Zlatko. Je ti to jasné ?!" Opýtala som sa ho kladúc dôraz na každé moje slovo. ,,Myslím že áno." Povedal a ja som sa usmiala a pustila mu ruku. Otočila som sa a vybrala sa známou cestou.

Pred riaditeľňou som sa nadýchla a zaklopala. ,,Ďalej." Ozvalo sa a my sme vstúpili dnu. ,,No zbohom. Čo ste zas urobili?" Opýtala sa nám keď nás uvidela spolu. Nie je totižto žiadne tajomstvo že my dvaja sa proste nemusíme. ,,Nič. Kellerová ma obvinila že som spala na hodine aj keď to tak nieje. Proste na mne len sedí,pretože si ocko vybral mamu a nie ju. Nedokáže to prekusnúť." Zasmiala som sa a riaditeľka spolu so mnou.Sadla si do kresla a všimla si, že Stark na nás nechápavo pozerá. ,,Tak to ťa tu budem asi vydieť každú hodinu,pravda Mackie." ,,Podľa všetkého to tak vyzerá. No poviem ti Kitt, že po dnešku bude na mňa ešte horšia pretože som jej to aj povedala. " Aby ste boli v obraze. Naša drahá pani riaditeľka je Kitt Wortexová. Za slobodna Prizeová, sesternica môjho otca čo sa rovná moja teta. No nik na škole to nevie. Nepotrebujem aby si každý myslel že tú mám protekciu.

,,Asi mi niečo ušlo." Ozval sa Stark. ,,Hej, to máš pravdu. Žeby to bol rozum?" Opýtala som sa načo ma Kitt napomenula no všimla som si že aj je miká kútikmi úst. Aspoň niekto z rodiny ma chápe ohľadom Starka, totižto ani ona nemusí jeho rodinu. No čo už. 

,,Aiden, Makenzie je moja neter a chcela by som ťa požiadať aby si to nikomu nehovoril,dobre?!" Povedala Kitt, a v jej hlase zaznela už mne známa autorita ktorá neberie žiadne námietky. 

,,Samozrejme." ,,A poviete mi pán Stark,prečo ste ma navštívili aj vy?" Opýtala sa Kitt načo som sa zasmiala a odpovedala namiesto neho. ,,Niekto totižto nevie kedy treba držať ústa." 

,,Tak nejako som sa zamiešal do nesprávnej konverzácie s pani profesorkou Kellerovou." Ozval sa hneď po mne. ,,No čo už. Môžte ísť, no tvárte sa aspoň že som vám vyčistila žalúdok,dobre? Posledné čo na dnes potrebujem je rozčúlená Kellerová." Ozvala sa Kitt a my sme opustili jej kanceláriu.

,,Takže teta?" Opýtal sa Stark keď sme už boli na chodbe. ,,Otcova sesternica." Načo mu to hovorím? Asi mi preskočilo. Do konca hodiny ostávalo ešte desať minút no mne sa tam už vracať nechcelo tak som si sadla do kresiel na chodbe.

,,Takže keď navštevuješ tak často riaditeľňu asi to nebude kvôli prúserom." ,,Tak to veru nie." Zasmiala som sa.  ,,A je to pravda? To o Kellerke?" ,,To že ju môj otec nechcel a ona sa s tým doteraz nevie zmieriť? Hej." Odvetila som. ,,Inak nie si dnes nejako moc zvedavý?"  Opýtala som sa pretože mi to prišlo až priveľmi podozrivé. A dnes si zo mňa ani nijako nevystrelil. Tu mi niečo nehrá. 

,,Teraz s pravdou von Stark! Čo máš za lubom? " Vyštekla som naňho keď  bol až pridlho ticho. ,,Nič, nemôžem sa porozprávať s kamarátkou bez toho aby sme po sebe vrieskali ?" ,,Však áno. Len po prvé, my dvaja nie sme kamaráti a po druhé toto nie je tvoj štýl." Povedala som a postavila sa zo sedačky. Aj tak bude o chvíľu bude začínať ďalšia hodina a nemá zmysel tu s ním sedieť. 

,,Kam ideš?" Opýtal sa ma keď som sa od neho začala vzďaľovať. ,,Žeby k ďalšej učebni? Nemienim tu s tebou márniť čas." Povedala som pričom som sa zabudla dívať na cestu a do niekoho som narazila.,,Prepáč." Vykríkli sme s neznámym naraz. Zdvihla som svoj pohľad a všimla som si že je to jeden zo Starkových pätolízačov. Len som si vzdychla a vybrala sa na odchod,no dotyčný ma chytil a než som sa nazdala sa jeho pery ocitli na tých mojich. 

No netrvalo to dlho pretože som ho okamžite od seba odstrčila a strelila mu hlasnú facku. ,,Ešte raz sa o niečo takéto pokúsiš a skončíš vykastrovaný!" Štekla som naňho. ,,Slečna nebezpečná, také mám rád. " Zasmial sa. No úsmev na perách mu nezostal na dlho pretože o pár sekúnd na to letel smerom na skrinky. Nechápavo som sa otočila a všimla si ako Stark stojí vedľa mňa a ruky zatíňa do päste.Než som sa stihla čokoľvek opýtať ozval sa ten chalan. ,,To bolo za čo Aiden?!" Opýtal sa neveriacky . Meno si nepamätám, nie je pre mňa dôležitý tak načo aj. ,,Za to že sa správaš ako kokot." Odvrkol naňho Stark. ,,Ale no tak Aiden, však to ty si predsa uzavrel tú stávku,že kto ju dokáže pobozkať, dostane od teba čo len bude chcieť." Zasmial sa, no mne do smiechu nebolo. Otočila som sa na Starka a som si istá, že oči mi horeli od zúrivosti.  Prišla som k nemu a vylepila mu facku a kolenom som zasiahla jeho kamaráta. ,,O. Mne.Nikto. Nebude. Uzatvárať.Žiadne.Stávky." Zavrčala som,pričom som dala dôraz na každé jedno slovo a dívala sa mu priamo do očí.

,,Prizeová, Stark! Okamžite k riaditeľke." Ozval sa odniekiaľ hlas profesora. Len som si vzdychla a vybrala sa naspäť tou istou cestou odkiaľ som pred chvíľou prišla. Kitt z nás bude mať radosť. Pomyslela som si a musela som sa zasmiať. 

,,Neviem čo ti je tu vtipné." Ozval sa pri mne Starkov hlas. Pozrela som sa na neho a musela som sa zasmiať znovu pretože jeho chôdza mi veľmi pripomínala kačku. ,,Koledoval si si o to. A ak budeš ešte raz niečo také o mne plánovať, nebudem mať nad tebou zľutovanie a v noci ťa vykastrujem. Predsa len viem kde bývaš." Povedala som a žmurkla na neho.

,,Čo ste zase urobili? Nie je to ani 20 minút čo ste z tadiaľto odišli! " Zvolala  Kitt keď nás znovu uvidela u nej v kancelárii. No kým som stihla niečo povedať, Stark ma prekvapil. ,,Pani riaditeľka, je to moja vina. Vaša neter je v tom teraz čisto nevinne. Povedal som a urobil som niečo čo som nemal a dostal som za to priúčku. A aj keď je mi to trápne Mackie ma právom knokautovala. " Povedal načo som na neho pozerala s otvorenými ústami. 

,,Dobre teda. No keďže ste tu, nemusím vás sem volať. Naša univerzita dostala úžasnú ponuku poslať dvoch najlepších študentov do Paríža na dvojmesačnú odbornú prax. No a vy dvaja v medicíne excelujete a preto som zvolila práve vás dvoch. 

Takže vám gratulujem, práve ste dostali niečo ako váš trest za vaše správanie. Dvojmesačný školský pobyt vo dvojici pričom budete okupovať jeden spoločný byt." Ukončila svoj monológ Kitt pričom sa zasmiala keď si všimla naše výrazy.

 Dva mesiace s ním? V jednom byte? Ja ho naozaj zabijem!!!! 

Na obrázku máte Taru :) Aký je zatiaľ váš názor na príbeh? :)