Ilúzia (Dokončené)

Sused

Máte ma tu zas :D Túto časť som písala v " menšom" citovom rozpoložení tak som zvedavá či to nejako ovplyvní kapitolu :) Príjemné čítanie a pardón za chyby ;) 

Ráno som sa zobudila na to,že som v posteli sama aj napriek tomu,že keď som zaspávala to tak nebolo. Druhá vec bola to,že som zacítila lievance - a tie ja proste zbožňujem. Bez toho aby som si obliekla niečo normálne - podotýkam mala som len Starkovu košeľu, som sa vydala do kuchyne. ,,Dobré ránko." Povedala som keď som ho zbadala chystať na stôl to fantastické jedlo. ,,Niekto tu má dobrú náladu?" Zasmial sa a premeral si ma pohľadom pričom viditeľne preglgol. V duchu som sa zasmiala a hneď si aj rovno dala facku. Nepáči sa mi to. Nie vôbec ma jeho reakcia nepotešila. Snažila som sa presvedčiť sama seba. Včera večer sa akoby niečo zmenilo. Už to nebolo len o tom že sa nenávidíme. Bolo to niečo viac, niečo dôvernejšie. Akoby sa zrútila nejaká bariéra a tá nenávisť ktorú som k nemu cítila sa odparila niekam preč.

,,Si v poriadku?" Opýtal sa ma a ja som si uvedomila,že tu len tak stojím a pozerám do blba stratená vo svojích myšlienkach. ,,Hej len som sa na chvíľu zamyslela." Milo som sa na neho usmiala načo pozdvihol jedno obočie a pokrútil hlavou. ,,Asi by mala byť častejšie búrka." Zamrmlal no ja som ho aj tak počula. Prisadla som si k nemu a pustila som sa do lievancov. ,, Mňam." Vzdychla som keď som si dala do úst prvé sústo. Boli proste úžasné. ,, Chutia?" ,,Sú dokonalé. Inak kedy si vstával?" ,,Ešte aby neboli,vieš koľko práce mi dalo ich spraviť? A len chvíľku pred te-" Zasekol sa uprostred vety načo som sa rozosmiala. ,,Takže si mal s nimi veľa roboty no vstal si takpovediac len teraz? Inak musíš byť neuveriteľne šikovný,pretože tu nevidím ani len jediný špinaný riad." Smiala som sa. ,, Fajn! Dostala si ma. Boli tu naši susedia. Toto bol ako darček na uvítanie." Hlesol. ,,Milé od nich. " Usmiala som sa. ,,Večer sa vraj príde predstaviť aj ich syn- aj keď netuším načo. Teraz nemohol lebo je v práci." Len som prikývla a ďalej sa tomu nevenovala. Nejaký neznámy človek ma absolútne nezaujímal.

Zas som sa stratila v sieti svojich myšlienok a prebrala ma až Starkova ruka na mojom stehne. Odhalenom stehne keďže sa mi tričko ktoré som mala oblečené vyhrnulo vyššie než by som si priala. ,,Chceš o tú ruku prísť?" Spýtala som sa ho. ,, Nie len som rozmýšľal nad včerajškom a nad našou minulosťou." Povedal načo mi zabehla vlastná slina. ,,A načo si prišiel? " Opýtala som sa opatrne pretože som netušila čo mám teraz čakať.

,,Chcel by som začať odznova. Bez tej nenávisti a toho všetkého naokolo. Prečo by sme nemohli byť kamaráti?" Opýtal sa. ,,Ja neviem. Tiež som nad tým premýšľala a bola by som rada keby toto prestalo. " ,,Výborne! Takže kamaráti?" Prikývla som načo si ma k sebe pritiahol bližšie. ,,Správal som sa ako korunovaný idiot." Šepol a jemne obtrel pery o tie moje. Srdce sa mi zastavilo, prestala som dýchať. No aj tak som spolupracovala. Nevedela som odohnať ten príjemný pocit,ktorý sa vo mne usadil. Akoby on bol všetko to čo som potrebovala ku šťastiu. No to som nemohla pripustiť.

Avšak situácia sa nejako zvrtla a ja som bola na ňom nalepená a nedokázala som sa prinútiť prestať ho bozkávať. Bol ako moja droga a ja som mala práve absťák. Potrebovala som ho tak veľmi ako vzduch ktorý dýcham. Práve v tomto momente som ho potrebovala viac ako čokoľvek iné.

Ani som sa nenazdala a moje tričko letelo kamsi do neznáma a jeho pery obkusávali môj krk. ,,Stark!" Vzdychla som a potiahla som ho a vlasy. Bolo to tak príjemné. Zdvihol ma na ruky načo som okolo neho obmotala nohy a tak sa k nemu dostala ešte bližšie. Slastne vzdychol a ja so sa dostávala do neba. ,,Mackie, si tak nádherná." Šepkal do mojej pokožky. Vysadil ma na kuchynskú linku a ja som z neho strhla tričko čo mal na sebe a teraz ostal len v boxerkách. Každý jeho dotyk rozpaľoval moju pokožku a ja som sa ho nevedela nasýtiť.