KAPITOLA ŠIESTA

312 42 14
                                    

Chodby boli plné ľudí, no za ten rok, čo tam robil si už zvykol na ruch v Officiu. Bol jedným z najmladších agentov firmy, navyše nemal ani partnera, takže len pracoval v kancelárii a občas vyniesol nejaké tie smeti. Nič iné nebolo jeho úlohou, ale aj tak z duše neznášal celú firmu. No o tom nik nevedel.

Bez klopania vkročil do matkinej kancelárie a tá ho prepálila intenzívnym pohľadom, ktorý by zabil ešte aj démona. Z tej ženy išiel strach a pociťoval to aj Theo, hoci bol jej synom. Na nose jej sedeli okuliare a za nimi pobiehali uhrančivé zelené oči, ktoré videli všetko a každého. Vlasy mala výnimočné, nie ako ostatné ženy, pretože boli blonďavé. No pokožku mala rovnako bledú, ako všetci ostatní.

Stál na mieste, čakal, kým mu matka dá súhlas na to, aby vošiel bližšie. Kývla hlavou a on zašiel do kúta miestnosti. Usadil sa na, nie práve pohodlnej, stoličke, ktorá mu tu bola vyhradená a začal ťukať do klávesnice. Vyplňoval nejaké papiere až úplne zabudol na vonkajší svet.

Spamätal sa až vo chvíli, keď mu matka potriasla ramenom a poslala ho pre svoju zvyčajnú kávu. Theo bez protestov vstal, hoci mal práve rozrobené niečo dôležité a vybral sa von.

Chodby boli plné, čo bolo dosť zvláštne. Agenti bývali buď pozatváraní vo svojich kanceláriách alebo behali v teréne s puškami a naháňali Označených. No teraz tam bolo plno.

Postavil sa vedľa automatu na kávu a postláčal potrebné tlačidlá. Káva, poriadne silná, bola hotová za pár sekúnd a Theo už kráčal späť ku kanclu svojej matky.

Bol príliš pohrúžený do svojich myšlienok a tak nezaregistroval pohyb blízko seba. Narazil rovno do hrude niekoho iného a káva sa vyliala na sivé tričko neznámeho človeka.

„Prepáč!" vyhŕkol ospravedlňujúco a zdvihol pohľad. Už vtedy vedel, že na tú tvár nikdy nezabudne.

Čierne vlasy mala zopnuté do drdola, pery mala jasno červené, pokožku bledú- vyzerala presne tak, ako väčšina dievčat v tom období, no jej oči tomu celému dodávali nový rozmer. Krásne modré oči ničili jeho mozgové bunky a v tej žiarivej farbe sa jednoducho stratil.

Úplne zabudol na kávu vyliatu na jej tričku. „Ehm, to nič," vysúkala zo seba dievčina trocha neistým hlasom.

Theo stratil reč. Len tápal v jej očiach, hoci vedel, žeby jej mal ponúknuť niečo, čo by odškodnilo jej tričko. „Veľmi sa ti ospravedlňujem," zopakoval. „Môžem ti to nejako vynahradiť?"

Dievča sa usmialo a hoci si Theo myslel, že už krajšia byť nemôže, jej úsmev rozbúchal jeho srdce. „Ďakujem ti, no to nebude treba."

Chcela vykročiť preč, no to Theo nemohol dopustiť. Nevedel, kde sa v ňom vzala sila, no jemne sa jej dotkol ramena, aby zastavil jej krok. Veľavýznamne nadvihla obočie a Theo nasucho preglgol. Na čo to robil?

Zasmiala sa a pokrútila hlavou. „Ako sa voláš?" spýtala sa s úsmevom.

„Theo." Hlesol zasnívane. Ešte sa mu nikdy nič podobné nestalo a toto si nevedel vysvetliť.

Dievčaťu sa roziskrili oči a usmiala sa o čosi širšie. „Teší ma Theo, ja som tvoja budúca partnerka. Moje meno je Argia."

Sú veci, na ktoré sa nezabúda. Theo to vedel presne a ako sledoval Gal, ktorá akoby vypadla z oka jej staršej sestry, spomínal na chvíľu, keď prvýkrát zazrel to dievča.

Očarila ho v prvej mikrosekunde a to nepominulo ani po rokoch. Pracovali spolu, vraveli si veľa vecí, boli najlepší priatelia, ale jemu to nestačilo. Chcel ju pre seba, chcel od nej viac, ako len kamarátstvo. Ale ona to nevedela.

S úsmevom na perách pozoroval ako sa Argia hrá s Galerou. To dievča už nebolo také malé, ale Argia s ňou stále zaobchádzala ako s bábätkom. Na prvý pohľad bolo vidno, že jej na sestre záleží viac, než na hocikom inom.

Argia mala vlasy vo vysokom konskom chvoste ale stále bola v tých šatách, čo Theovi nenormálne lichotilo. Oči jej iskrili šťastím a to naplňovalo šťastím aj jeho, ako sa obďaleč opieral o auto.

Zrazu k nemu pribehla Gal a on sa k nej sklonil. Na tvári dievčiny sa pohrával úsmev. „Poď k nám aj ty, Theo." Povedala milo a potiahla ho za ruku.

On pohľad preniesol na Argiu, ktorá sedela na asfalte pred vchodom. Pohľad mala vyvrátený k oblohe a sledovala slnečné lúče. Na tvári mala taký roztomilý neprítomný úsmev.

Poddal sa Gal a zašiel s ňou až k Argii kde si sadol vedľa nej. Ona sa k nemu s úsmevom otočila. „Milujem tieto dni." Povedala a brnkla po nose svojej sestre. Tá sa rozchichotala.

Theo len mlčky prikývol, hoci mal toho na jazyku až až. Dobre vedel, že ak sa jej niekedy zdôverí so svojimi citmi, bude to v deň po splne, keď je všetko skoro normálne.

No nejako vytušil, že toto nie je ten správny čas a tak len sledoval jej profil tváre, ktorý bol na slnku o toľko krajší, ako v pochmúrnom súmraku.




Neskutočne sladká časť :DD Tieto časti mi proste nejdú.... :D

Argia ✔Where stories live. Discover now