LonDon

828 36 0
                                    

O 4 mesiace neskôr
"Máš všetko zbalené?" opýta sa ma mama. "Áno mami. Ráno si len dobalím kozmetiku." usmejem sa na ňu a pozriem sa na mojich 5 zbalených kufrov. Mám tam svoje všetko oblečenie. Len oblečenie. Nábytok a ďalšie veci mi rodičia pošlú. Budem mať vlastný byt! Juhú!
"Tak sa teraz poriadne vyspy! Ráno ťa čaká 8 hodinová cesta lietadlom." venuje mi pusu na čelo a odíde. Posledná noc doma. Odchádzam na štyri roky do Londýna. Na Vianoce sa teraz s rodičmi nevidím, lebo idú na Bahamy. Uvidím sa s nimi až v lete. Rok bez nich. Najviac ma to mrzí kvôli Nilly. A Heid a Sophie... Tie mi budú tiež veľmi chýbať. Heidy ide na gymnázium tu v meste a Sophie ide na pol roka do Francúzska. Potom bude pokračovať na bilingválnom gymnáziu vo vedľajšom meste.
Každá ide svojou cestou. Je nám už 15. V apríli sme poriadne oslávili Sophiine narodeniny. Mala prenajatý klub. V júni zase Heidine na pláži a v júli moje. Ja som ich mala iba s najbližšími. Čiže, Sophie, Heid, July a inými kamoškami. Bolo nás do 10. Oslavu som mala na spôsob bazénovej párty. Bolo to veľkolepé.

Heid-Ja-July-SophieUrobili sme si fotku na pamiatku

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Heid-Ja-July-Sophie
Urobili sme si fotku na pamiatku.
Heidy si urobila hnedý melír a Sophie vyskúšala blond. Keď sa však prvý krát uvidela v zrkadle, povedala, že sa teší keď sa jej ta farba zmyje. Mne sa tak ale páči.

Táto fotka sa mi zaryla do pamäti. Symbolizuje naše priateľstvo. Síce July veľmi nepoznáte, no ona je tiež naša BFF, bola však na rok s otcom vo Washinghtone. Jej otec je politik.
Budú mi všetky tri chýbať. Veľmi. Sľúbili mi, že sa cez leto uvidíme.

Zhasla som svetlo a ľahla si do postele. Cameronovi som na dobrú noc poslala esemesku, tak ako každý večer.
To: Cameron
Dobrú noc láska.
Zajtra ráno cestujem.
Zavolám ti, keď dôjdem.
:$ :* :3
FROM CAMERON:
Aj tebe princezná.
Milujem ťa.
Konečne budeme spolu ♡♡♡

Tak ako každú noc, aj túto noc som zaspávala s príjemným pocitom, že ma niekto miluje.
.......
"Vitajte na palube lietadla Boing E307, spoločnosti Wett Travel. Prosím vás, pripútajte sa, za chvíľu štartujeme."
Zapla som si bezpečnostní pás a do uší si strčila slúchadlá. Potichu som si usrkávala z kávy a počúvala pieseň od Michaela Jacksona- We don't care about us.
Sedela som v biznis triede ako jediné dieťa. Všade naokolo samí zazobaní boháči. Moji rodičia si bohatstvo tvrdo vypracovali.

Po chvíli sa pri mne zastavila letuška. Vytiahla som si slúchadlá a ona sa milo usmiala. "Môžem vám niečo priniesť, slečna Spencová?"
"Pohár vody a ak máte cheesecake, ak nie nejaký iný zákusok. Hlavne nech nie je čokoladovy."
"Hneď to bude, slečna."

Po 3 hodinách letu, po 3 hodinách pitia kávy a po 3 hodinách sedenia na zadku som išla na záchod. Heh. Aké zaujímavé. Keď totiž pomyslím, že 5 hodín mam pred sebou. Hrôza. Proste hrôza.

......
Našťastie som z toho dve hodiny prespala. "Dobrý deň. Za pól hodiny budeme pristávať na Londýnskom letisku Hearthow.
Zapnite si svoje pásy. V Londýne je sychravo a čakajú nás drobné turbulencie." ozvalo sa z rozhlasu. Ech. Mala pravdu. Po pár minútach začalo triasť z lietadlom. Neznášam turbolencie. Vždy si sadám k oknu. Výhľad ma rozptyľuje, i keď teraz vidím iba búrku.

¤Bad Girl¤Where stories live. Discover now