¤Bad Girl¤

Hello world. I'm Noemi

Otvorila som oči.
Sakra! Som v nemocnici.
To som nemohla umrieť? Keď človek chce žiť- umrie. Ked chce človek umrieť- prežije.

Okolo mňa bol nabytok- biely. Na stole boli vázy s kyticami a plno odkazov. Na jeden som dovidela na posledný riadok:" Tvoji spolužiaci a spolužiačky s triednou pani učiteľkou."
Pamätám si, že som skočila z mosta, ale kvôli čomu..
Neviem si nejako spomenúť.
Cameron. Cameron. Cameron.
Našepkava mi myseľ.
Ten Cameron? On..

Spomínam si.
Škola pusa most muž skok nemocnica teraz...

Do izby mi nabehli sestričky.
Je to snáď minúta čo som hore a oni tu vletia ako voda.
Tvárili sa ako keby ma niekto vzkriesil.

........
"Ahoj." vošla do izby mama.
"Ahoj." šepnem.
"Ach, zlatičko. Som rada, ze žiješ.
Prečo si nám to urobila?" poslednú vetu povedala nahnevane.
Rozhodla som sa jej neodpovedat. Len čo sa dostanem z nemocnice vymyslim lepšiu samovraždu. Nechcem žiť.
"Noemi?Prečo mi neodpovedas?"
"Nechcem."
"Prečo nechceš Mí?"
"Lebo nechcem."
"Odpovedz mi normálne Noemi!"
"Nie."
"Prečo mi to robíš? Milujeme ťa s ockom.. a aj Nilly. Raniš nás. Nebuď sebecka !!!"
"Choď preč."
"Nejdem. Si moja dcéra..." nenechala som ju dorozpravat a skočila jej do reči:" Choď preč!"
Stisnem tlačidlo na sestričku a ta ihneď pribehne.
"ČO sa deje?" opýta sa.
"Necítim sa dobre. Chcem aby odišla moja matka preč, ale iba tu po mne kričí."
Sestrička sa na moju mamu zamraci a rýchlo povie:" Neprospieva to jej zdravotnému stavu. Mali by ste jej byť oporou! Prosím vás odíďte preč."
Mama zvesi hlavu a odíde zo slovami:" Ahoj Noemi."

Neviem co to do mňa vošlo.
Všetkých okolo seba ničím len kvôli Cameronovi. Chcela som kvôli nemu umrieť? Som já ale bláznivá p*ča. Posledný krát. Viac na neho ani nepomyslim. Nikdy.

Mia
Domov som došla s plačom.
Moja vlastná dcéra mnou opovrhuje. Som pre ňu na nič. Takto sa mi odvďačuje? Za to všetko? Je asi príliš rozmaznaná.  Od teraz budem na ňu prísna. Aspoň Nilly je milé dieťa.
Noemi za svoje reči bude pykať len čo sa uzdraví. Zabavím jej elektroniku a bude mať domáce väzenie. Bude si upratovať a variť sama. Konečne aspoň trochu dospeje. Bude jej o pol roka 15...
Koniec. Viac už to neurobí.
Nebude si ubližovat. Som schopná ju kľudne zavrieť na psychiatriu.
Moja dcéra bude zdravá!

Cameron
Môj bratranec tu býva v trojizbovom byte. Dohodol som sa, že zatiaľ budem u neho. Zajtra si odnesiem prihlášky na strednú školu a on pôjde somnou ako moj zástupca, keďže mu je 21. Gabe je najlepší bratranec pod slnkom. Sľúbil, že našim nič nevyzradí.
Ani nevie ako som rád, že ho mám. Zachránil mi môj posratý život. "Vďaka Gabe." objal som ho.