"Ahoj, ahoj. Ako sa máš ? Dlho sme sa nevideli." usmial sa na mňa Matúš. Áno, ten Matúš. /kapitola 29/. Počkala som pri ňom, kým si kúpil lístok.
"Mám sa celkom fajn. Čo ty ? Ako škola ?" úsmev som mu opätovala. Iba si vzdychol a my sme zamierili na tribúnu, kde nebolo skoro ani nohy.
"Alé, celkom sa dá a škola... Hm... Veď ma poznáš." zasmial sa a ja s ním. Je to vážne v pohode chalan. Spoločne sme ešte pokecali, kým sa nezačal zápas. Vyzeralo to dobre, lebo sily boli v podstate vyrovnané.
"Sis, idem si kúpiť niečo pod zub. Chceš niečo i ty ?" opýtal sa ma cez prestávku Matúš. Iba som záporne pokrútila hlavou a vybrala mobil. Na displeji mi blikala správa. Yoko
Ahoj Sisa. Ako sa máš ? Žiješ ? :D Rozmýšľal som, či by sme sa náhodou nestretli a nepokecali. :D
Chvíľu som rozmýšľala, ale nakoniec odpísala... O pár minút na to, prišiel ku mne Matúš s hot-dogom v ruke. Ten chlapec, ma už vážne asi neprekvapí.
Celý zápas bol suprový. Za normálny hrací čas, nepadol ani jeden gól. Tak toto sa vážne nestáva často. Ako ďalšie nasledovalo predĺženie. A práve tam sa nám pošťastilo. Náš Poprad vyhral nad oceliarmi 1:0. Ja s Matúšom sme sa potešili. No, neboli sme jediný. Celé tribúny taktiež.
"Okey, tak ja idem, Sis. Dúfam, že sa ešte stretneme. Ahoj." pozdravil sa mi hneď Matúš. Odzdravila som sa mu a všímala si jeho postavu, ktorá sa odo mňa vzdiaľuje. O chvíľu som sa postavila i ja a išla rovno von zo štadióna. No, medzitým som napísala ešte Paťovi, že sa vidíme doma. Ak mám byť úprimná, nechcelo sa mi na neho vôbec čakať.
***
*O pár týždňov*
"Sisa, mali by sme sa porozprávať." ozval sa Patrikov hlas za mnou. Otočila som sa k nemu a posadila sa na kuchynskú linku. Mala som tušenie, čo bude téma. On si sadol oproti, za kuchynský ostrovček.
"Ja neviem, ale miluješ ma ? Lebo ja teba hej a to bude navždy, ale pripadá mi to, že náš vzťah ide dole vodou." opýtal sa a hral sa s prstami.
"Milujem ťa, ale povedzme si úprimné, koľko sa toho udialo za posledné dni ?" otázku som opätovala. Pozrel na mňa a hneď pohľad odvrátil na okno. Bola to pravda. Posledné dni sme spolu trávili maximálne raňajky a večere, aj to keď večer nehral zápas. A ostatok, nejdem radšej rozoberať...
"Viem, všetko sa sere. Čo budeme robiť ?" povedal s hnevom v hlase a pozrel na mňa. No pekne, a teraz čo ?
"Ja neviem... Jednoducho, niekedy láska nie je všetko, čo je potrebné vo vzťahu..." smutne som sa usmiala. Viem, ako to teraz musí vyznieť. Ale je to tak. Nik s tým, nič nenarobí.
"Rozchod ?" opýtal sa smutne.
"Asi áno. Bude to tak lepšie, pre nás oboch..." povzdychla som si. Nikdy by som nečakala, že sa toto stane. Ale čo už. Život je raz taký. Budúcnosť bude taká, akú si ju zariadime my.
"Ale navždy kamaráti ?" opýtal sa a išiel ku mne.
"Navždy, Paťo. Navždy." odpovedala som a zliezla z linky. Stála som presne oproti nemu. Pomaly sa priblížil ku mne a ja k nemu. Vtom sa stalo to, čo bolo posledný krát. Náš bozk, ktorý by som bola rada, ak by sa nikdy neskončil. Pomaly som cítila, ako mi z oka padli slzy. Po chvíli sme sa odtiahli. Pozrela som na neho so slzami v očiach. Vtisol mi ešte bozk na čelo a odišiel von. Pozrela som z diaľky von oknom. To som už videla iba koncové svetlá jeho auta.
No, to som nepočítala, že to bude poslednýkrát.
The End
-----------
Ahojte všetci. No, ja nemám slov. Veľmi ste ma prekvapili. V živote by som nečakala, že táto kniha sa bude tak páčiť. Úprimne, čakala som maximálne 20 videní a 5 hviezdičiek. A už vôbec som nevedela, že budem písať aj pokračovanie, ktoré bude onedlho. Dám potom hneď vedieť.
Veľké ďakujem patrí ľuďom, ktorí mi pomáhali s písaní a inšpiráciou.
Zuzka- jednoducho, tie tvoje komentáre nesmú chýbať. I za tie pozitívne a negatívne. :D Vždy si mi nimi zdvihla náladu. A hlavne, tie hlášky, ktoré som tam radšej nedala. :DDD Ale i za inšpiráciu, akoby to malo celé vyzerať. /niečo som dala a niečo nie. :DD/
Kika- ten tvoj úžasný nápad s "pikoškami". Ďakujem. /za ten smiech, čo si sa pri mne nasmiala, ako si to čítala... Stálo to za to. :DD/ Ale i za inšpiráciu v posledných častiach.
Ale i vám všetkým, ktorí ste kedy prečítali tento príbeh a dostali sa až tu- na záver prvej knihy. Ďakujem za komentáre a hviezdičky. Bez vás by NÁS /všetkých, ktorí sa podieľali na tomto príbehu/ nebavilo.
Ešte raz, ďakujem všetkým. :DD
Dúfam, že sa uvidíme i pri nejakom ďalšom mojom príbehu. :)
P.S. Dáme to i na pokračovanie ? :D
YOU ARE READING
Navždy zamilovaní ✔
RandomSisa je 17- ročné dievča, ktoré miluje hokej. Keď bola malá, chodila na zápasy domáceho Popradu. Postupom času, začala chodiť aj na tréningy. Pomaly sa zblížila s hokejistami a teraz sú z nich veľmi dobrí kamaráti. No, rodičia jej oznámia správu, kt...
