Navždy zamilovaní ✔

59. kapitola

Zamierili sme do Paťovho auta, ktoré bolo neďaleko od východu zo štadióna. Nastúpili sme a nastalo hrobové ticho. A to myslím smrteľne vážne.

"Tak, ako to teda bolo ?" opýtala som sa a pozrela na neho. Pohľadom prešiel až ku mne.

"No, ako som povedal v šatni. My sme odišli dnu a všetci išli do spŕch. Ja som bol ešte pozrieť na mobil, či mi nevolal Réwy, že nejaká zmena plánu. Vtom sa otvorili dvere a ja som myslel, že si to ty, ale mýlil som sa. Stála tam Daniela a prišla ku mne a niečo mi rozprávala, aby sme boli spolu. Popravde, nevnímal som ju a ty si potom otvorila dvere. Hneď ma začala bozkávať, ale ja som ju odtrhol od seba. No, ty si už bola niekde von. Pochop, že ja milujem teba." dokončil jeho prejav. Nevedela som, či sa mám začať smiať, či plakať.

"Ach Paťo, prečo mi to len robíš ?" v mojom hlase bolo počuť jemný smiech.

"Čo zas ja ? To povedz Daniele, nie mne." snažil sa znieť vážne, ale nedarilo sa mu to. Pobozkal ma a ja som zabudla na všetko. Ako sa hovorí, ženy dokážu odpustiť, ale nikdy nezabudnú na to, čo odpustili. Naštartoval auto a išli sme domov. Vošli sme dnu a Paťo sa išiel prezliesť. Hodilo by sa nám niečo navariť, ako to tak vidím.

"Paťo ? Idem ja do obchodu, či ty ?" zakričal som na neho.

"Nehnevaj sa, ale že by si išla aj ty ? Mne sa nechce ísť." prišiel ku mne už prezlečený. Vzdychla som si a prikývla. Zobrala som peňaženku, mobil a kľúče od auta. Zaparkovala som pri najbližšom obchode. Nakúpili som základné potraviny a vrátila sa domov. Vyložila som nákup a pustila sa varenia. Nehovorím, že som nejaký extra kuchár, nemám až tak super schopnosti.

"Tak, a budeme variť spoločne. Čo ty na to ?" prišiel ku mne Paťo. Prvá myšlienka bola: to bude potom vyzerať, ak budeme my dvaja variť. Ale, nepokazím mu radosť predsa. Súhlasila som, ale potom si uvedomila, že bude zmena plánu. Kuracie mäso zapečené s broskyňou a syrom, s opekanými zemiakmi a ryžou by mohlo aj byť. Paťovi som povedala môj plán, s ktorým súhlasil. Nejako sme "rozdelili úlohy" a pustili sa do toho.

"Na to, že ty si hokejista a ja nie som kuchárka, je to suprové." pochválila som nás. Usmial sa a prikývol.

"Dnes by sme mohli ísť s chalanmi do reštiky, blízko štadióna. Čo ty na to ?" opýtal sa po chvíli.

"Neznie to zle. V pohode." odpovedala som a taniere vložila do dresu.

"Môžem sa ešte opýtať, ako je to medzi nami ? Sme spolu ?" kúsok to znelo nesmelo. Otočila som sa k nemu.

"Tak, pobozkala ťa ona, nie ty ju, takže asi aj hej. Sme spolu, teda ak ty..." nestihla som dopovedať.

"Nie, nie, nie. Stop ! Ja chcem byť iba s tebou, s nikým iným." postavil sa a pobozkal ma. Umyla som riad a potom ho aj poutierala a odložila.

"Nepozreli by sme si nejaký film ?" navrhla som.

"Môžme."

Našli sme nejaký film, ktorí sme pozerali asi hodinu a pol. Potom nás prestal baviť.

"Pozrime si Pottera. Bude sranda." ozvala som, keď som hľadala niečo na PC. Paťo sa začal smiať, ale súhlasil. Vrátili sme sa do detských čias. Pozreli sme jeden diel a potom sa už išli pripraviť do tej reštiky. Pripraviť, to znie divne, ale nevadí.