Navždy zamilovaní ✔

28. kapitola

Chvíľu som tam ešte posedela a potom konečne prišli chalani. Sofi ich hneď prezradila. Môj človek. Povedala mi, že chalani išli vybaviť bowling, takže tam ideme. Bola som aj rada, že niečo také vymysleli. Bude sranda, lebo bowling som fakt dlho nehrala. Zaplatila som a išlo sa. Vyšli sme na poschodie a vošli dnu. Bolo tam nejako moc ľudí, čo mi prišlo zvláštne. No, nič. Sadli sme si a vtedy mi došlo, že kto to sú. Mojej mamky sesternica je majiteľka nejakej firmy. No a to sú ich zamestnanci. Neviem síce čo tu robia, ale to zistím. Ako prvú som si všimla jej dcéru, Elišku.

"Ospravedlňte ma na chvíľu." nič iné ma nenapadlo, iba toto. Išla som za Eliškou.

"Ahoj. Pamätáš sa na mňa ?" opýtala som sa s úsmevom na perách.

"Ahoj, Sisa. No a že hej. Čo tu robíš ? My sme sa koľko nevideli ? 5 či 10 rokov ?"

"No, môj priateľ dostal super nápad, že poďme na bowling. Tak sme išli. A tuším, že sme sa nevideli viac ako 10 rokov. A ty čo tu ? Ako sa ti darí ?" odpovedala som.

"No, ja s rodičmi. Neviem, čo to vymysleli, lebo celá firma tu je. Tak ja som tu taký menší dozor.(smiech) A inak ja super. Asi pred týždňom som prišla z Londýna, dovolenka. No a tak. A ty ? Pochváľ sa. Mimochodom, je mi fakt ľúto čo sa stalo tvojím rodičom." nad poslednou vetou som sa skoro rozplakala, nič som na to nepovedala.

"Tak ja študujem v B. Bystrici. Stále ma baví hokej a ták. Nič zaujímavé."

"Tak, ukáž mi toho tvojho priateľa." zavelila Eliška a usmiala.

"Dopredu hovorím, je tam viacej chalanov." povedala som a išla za nimi. Presne ako som si myslela, Sofi ich zabáva. Super. To je neskutočné, oni sú z nej celý paf. Csss.

"Chalani a Sofi, toto je Eliška, mojej mamky sesternici dcéra. Eli toto je Paťo, Sofi, Lukáš, Samo a Majo." predstavila som ich.

"Teší ma." podala si s každým ruku.

"Aj, nás."

"Nejdete si zahraď. Môžte sa k nám pridať, bude sranda." súhlasili sme, až na Sofi, ktorá nechcela ísť. Ponúkol sa Samo, že s ňou ostane. Tak sme išli ku nim. Na to, že tam bolo asi 20 ľudí, asi iba polovica z nich hra. Eli nás zoznámila, aj keď som ja skoro všetkých poznala, až na jedného mladého chalana. Celkom fešák, ale ja už niekoho mám. Eli nám ukázala ku komu máme ísť a začalo sa hrať. Tento krát som už bola s Paťom v "tíme". Bola fakt sranda. Toľko sme sa nasmiali a všetko. Jóój. Na to budem dlho spomínať. Asi po dvoch hodinách to Sofi prestalo baviť, tak už chcela ísť na klzisko. Nemali sme jej to hovoriť, no naučili sme sa. Nám sa veľmi nechcelo ísť.

"Sis. Vám sa nechce ísť čo ?" opýtal sa Samo. Iba som pokrútila hlavou a pokračoval. "Ak chceš môžem ísť s ňou. Aj tak, tu ma to veľmi nebaví, tak aspoň si zakorčuľujeme."

"To nemusíš. Pôjdem s ňou." nesúhlasila som.

"Nie, vážne. Nudím sa tu. Tak si s ňou aspoň zakorčuľujem." presviedčal ma Samo.

"No, dobre. Viete, kde to je ?"

"Jasné, neboj."

"Okey. Díki." povedala som.

"Nemáš za čo. Pa."

"Ahojte." vyprevadila som ich.

Ahojte. Všimla som si, že pomaly klesá pozeranie/čítanie príbehu (neviem ako to inak nazvať). Pýtam sa pre to. Oplatí sa písať príbeh ?