Navždy zamilovaní ✔

60. kapitola

Vošla som do izby a zo skrine vybrala swag tepláky, tričko, na to bundu a šiltku. Zbehla som naspäť dole a počkala na pána Koyša, kým sa vymotá. Obutá a oblečená som na neho čakala pri dverách. Asi po 5 minútach ma to prestalo baviť.

"Patrik Koyš, trochu pohybu do toho umierania !" zvrieskla som a urobila si selfie. Hneď som ju dala na Instagram a potom konečne Paťo prišiel.

"Motáš sa horšie, než žena." povedala som a začala sa smiať jak šibnutá. Našťastie to zobral z toho dobrého pohľadu a začal sa tiež. Vyšli sme z domu a tentokrát sa išlo mojím autom. Zapli si pás a išlo sa. Na parkovisku, ktoré bolo prázdne som zadriftovala. Strašne mi to chýbalo, dlho som to nerobila.

"Ty vieš driftovať ?" opýtal sa neveriacky Paťo. Usmiala som sa a mykla plecom. Ďalej sme to už neriešili. Vystúpili sme a zamierili do reštiky. Dnu išiel taktiež aj Arne (Kroták). Vošiel do vnúra a hneď po ňom aj my.

"Čau Ľubo. Dobrý deň." pozdravili sme naraz s Paťom Ľuba (Bartečko), ktorého sme videli ako prvého. Teda, ak nepočítam Arneho. Nebol však sám, lebo sa s niekým rozprával. Stál pri ňom pán, ktorý mohol byť starý, ako Ľubo a menšie dievčatko. Asi to bol nejaký jeho kamarát s dcérou. Celkom mi to sedelo. Dievčatko, to asi veľmi nebavilo, lebo prekračovalo z nohy na nohu a pozeralo do blba. Musím sa priznať, že ja som bola rovnaká.

"Ty si Patrik Koyš ?" ozvala sa dievčatko s hnedými vlasmi a modro-zelenými očami. Bolo strašne zlaté. Páčilo sa mi. Paťo si ju ani nevšimol. Odišiel do inej miestnosti. Tak, Paťo si ju nevšimol, ale ja hej. Keďže bola nižšia, čupla som si k nej.

"Ako sa voláš ?" opýtala som sa.

"Som Vans, teda to je prezývka. Je to od mena Vaneska a ty ?" odpovedala a usmiala sa. Mala tak krásny detský hlas.

"Ja som Sisa. A koľko máš rokov ?" úsmev som jej opätovala.

"Mám 7 rokov." povedala. Bohužiaľ už musela ísť. Bola veľmi milá a nehanbila sa. Wau, netipovala by som jej 7 rokov. Vážne. Potom sme s Ľubom išli za chalanmi.

"Sisa, Sisa. Nejako sa ti zapáčila Vaneska, čo ?" podrýpol Ľubo, hneď čo sme boli pri Paťovi.

"Hej, no a čo ? Náhodou, bola zlatá. Keby ešte aj pán Koyš bol milší, bolo by lepšie." hneď som reagovala. Popravde ? Nebavilo ma to tam. Hladná som nebola, takže som tam iba sedela a nudila sa. Aspoň, že som mala mobil, tak som si chvíľu písala s Christiánom a Maťom.

"Ľudia, mám chuť na jeden, dva poháriky. Pridá sa niekto ?" opýtal sa Paťo. Prekvapene som na neho pozrela a pridala sa. Jeden normálny nápad dňa. K nám sa pridal ešte Matúš (Paločko) a Ľubko (Dinda). Ja som bola proti baru, takže sa išlo k nám. Po ceste, sme boli v obchode a kúpili nejaký ten alkohol. Mám jasný plán. Zaparkovali sme a vošli dnu.