Navždy zamilovaní ✔

41. kapitola

Mala som  jeden zmeškaný hovor a aj správu od Sofinkinej maminy. "Ahoj, Sisa. Prepáč, ak ruším, ale Sofi... Chce, hovoriť s Paťo. O ničom inom nehovorí iba o ňom. Môžem ťa poprosiť, aby jej zavolal ?" prečítala som si potichu a pousmiala sa. Konečne vyšiel s kúpeľne Paťo. Trvá mu to dlho.

"Paťko ? Písala mi jedna fanynka, že chce s tebou hovoriť. Prečítaj si to." povedala som a podala mu mobil. Prečítal si to a potom povedal.

"Takže Sofi... Okey, tak idem volať." vybral mobil a začal naťukávať číslo.

"Nie ! Veď ich zobudíš. Časový posun. My máme deň, ale oni noc." vykríkla som a odkráčala do kúpeľne. Zamkla som a obliekla si džínsy, tričko a mikinu. Urobila rannú hygienu a make-up. Nič zložité, iba špirála a linka. Vošla som do izby a Paťko sa hrajkal na mobile. Iba som sa nad tým pousmiala a išla k nemu po môj mobil. Postavil sa a ruka v ruke sme išli na raňajky. Ak mám byť úprimná, nebola som nejako veľmi hladná. Našťastie sme neprišli posledný. To vždy vyhrá Maťo. :) Tak som si super sadla, že z jednej strany Paťo, z druhej Denis a oproti Robo. Tie ich reči. Och. Priznávam, liezli mi trochu na nervy. Oni kecali, tak ja som vybrala mobil.

"A čo ty tak ticho, Sisa ? Niektorí hovoria, že si veľký fanúšik hokeja." prihovoril sa mi Denis.

"Čo, ja ? Neviem, nechce sa mi rozprávať, som lenivá. A na to, či som fanúšik sa opýtajme tohto pána." povedala som a pobozkala Paťa. 

"Tak, on nám stihol o tebe už dosť toho povedať, že Koyšo ? Inak, prezradil nám, že máš narodky 4. januára. Je to pravda ?" prezradil ho Denis. Keby sme videli Paťov výraz. Koniec. :D Radšej sa nevyjadroval a ja som sa zasmiala. Musel byť veľmi rád, že ho bondzli.

"Tak, pán Koyš keď začne rozprávať, koniec. A vážne mám narodky 4. januára." odpovedala som a konečne začala jesť svoje raňajky. Prisadol si k nám Christián. Môj človek. Tak sme kecali aspoň my.

"Takže. 4. januára máš narodky. Čo by si si želala ?"

"Christián. Mne netreba nič. Všetko, čo som chcela sa mi už splnilo." odpovedala som a pozrela vedľa seba. Vlastne. Kde ten zmizol, Paťo ? Neviem... Hádam sa nestratil. 

"No ták. Musím ti predsa niečo kúpiť. Buď povieš, alebo vyberám ja." lakťami sa oprel o stol a pozrel na mňa. Sklopila som pohľad a vzdychla si.

"Opakujem. Nič mi nekupuj. Fakt, prosím, nič."

"Keď inak nedáš." povedal a prekrútil očami. Iba som sa pousmiala a potom prehovorila.

"Ja som už aj tak šťastná, že tu môžem byť s vami. Ber to ako dar."

"Tak to sme radi. A toto dar nie je. Ty si sa sem dostala."

"Keď myslíš. Vlastne, kde zmizol Paťo ?"

"Pozri sa za seba." odpovedal a postavil sa od stola. Ani som si nevšimla, kedy zmizol. No, super. Otočila som sa. Všetci chalani boli okolo jedného stola. Nemala som z toho dobrý pocit. No, nič. Dojedla som svoje raňajky a urobila si selfie. Jasné, že v pozadí boli chalani. Hneď som ju dala na Instagram s popisom: Dnešné raňajky. Inak, super porada hokejisti. :D

...

Začiatok MS sa nezačal úplne podľa mojich predstáv, ale aj tak, na ne budem spomínať ešte dlho. Možno preto, lebo Paťo bol stále s chalanmi. Nevadilo mi to, ale aj tak... Ale určite mu to nemôžem vyčítať. Sú to predsa ich MS a ja som iba "fanúšik". S chalanmi som trávila stále viac a viac času. Strašne ma to postupne začalo baviť. Sú to fakt, že úžasní  ľudia. A niektoré ich výmysly. Best. Najlepšie MS. :D

Ahojte. Veľké prepáčte, že už asi týždeň nebola nová časť. Nejako veľmi sa mi nechcelo písať a nemala som ani veľmi na to čas. Veľa učenia jednoducho. V podstate, táto časť mi príde tiež o ničom, ale myslím, že kúsok lepšie než nič. Pokúsim sa pridávať už pravidelne. :DD