Nespútaná

Turnaj

Rytier na mohutnom čiernom koni vstúpil na kolbisko. Predstavený ako potulný rytier Gues de Naturae sa hrdo vypínal v sedle a so šarmantnými pokyvmi hlavy prijímal potlesk, ktorý ho mal povzbudiť k výkonu. Všetci zúčastnení pred ním už absolvovali prvú zo štyroch disciplín. Zatiaľ len jednému z desiatich rytierov sa podarilo na kopiu nabodnúť všetkých päť farebných venčekov. Rytier sa postavil na určené miesto a sústredene vyčkával, kým dostane pokyn, aby smel vyraziť. Drobné chlapča ho odštartovalo mávnutím zástavy vo farbách zatiaľ nekorunovaného anglického kráľa. Rytier vyrazil a sústrediac sa, zamieril na prvý veniec. Kopia prerazila cez stred. Prvý bod úspešný. Prerazila druhý i tretíkrát. Ryrier nabudený počiatočným úspechom s prehľadom nabodol všetky venčeky a zaradil sa tak v poradí ako druhý najlepší zo všetkých zúčastnených. Diváci ho odmenili potleskom a búrlivým výkrikmi, podaktorí dostatočne povzbudení alkoholom, ktorým zaháňali nepríjemný chlad, vliezajúci pod vlnenné plášte. Rytier sa pod prilbicou neubránil hrdému úsmevu. Plný optimizmu a nádeje na úspech, očakával ďalšie disciplíny.
V druhej úlohe bolo potrebné strelou z luku za jazdy zasiahnuť vypchatého kanca. Zásah do oka sa cenil piatimi bodmi, do hlavy štyrmi, do srdca tromi, iná časť hrudníku bola za dva body a ostatná časť tela znamenala pre strelca jeden bod. Žiadny z rytierov v disciplíne nedosiahol plný počet bodov, boli aj takí, ktorí skončili bez jediného pripísaného bodu. Posledný rytier zaťal zuby do tenkej čiary, pevne sa nohami pridŕžajúc v sedle, natiahol tetivu a zamieril. V mysli sa opäť ocitol na lúkach, kde s lukom v ruke a tulcom šípov na chrbte, denno denne trénoval, až kým si nebol istý, že je v tom čo robí, skutočne dobrý. Plný počet mu síce výstrel nepriniesol, ale prišiel len o jediný bod. Dostal sa do vedenia a ani sám William Dobyvateľ sa netajil sympatiami voči tomuto rytierovi. Medzi dvoranmi to šumelo, ľudia boli zvedaví na identitu toho, kto stále ostával tajomný.
Treťou disciplínou bolo trafenie dreveného rytiera na ramene točiacej sa kvintány. Táto úloha sa cenila vyšším počtom bodov, a teda najvýraznejšie zamiešala poradie súťažiacich. Neznámy rytier opäť klesol na druhé miesto a o dva body nad ním viedol Williamov obľúbenec, rytier Raymond de Poite de Sonne.
V poslednej disciplíne malo dôjsť k priamemu stretu rytiera proti rytierovi. Táto disciplína doposiaľ nebývala zaradená do rytierskych turnajov, ktoré boli vo Francúzsku čoraz viac na vzostupe a teraz ich vplyv Normana privial za La Manche.
Rytieri dostali palice, vpredu zakončené guľou z ovčej vlny, aby nespôsobili ujmu na zdraví, či na živote. Úlohou rytierov bolo zhodiť z helmy protivníka trofej, ktorú im tam panoši umiestnili. Po prípadnom neúspechu, dlhodobej nerozhodnosti alebo páde jedného z rytierov, pričom mu z helmy nespadla trofej, mohli rytieri pokračovať na zemi v boji na meče alebo sekery.
Rytier Raymond sa v poslednej disciplíne postavil neznámemu rytierovi. Mohutné rytierske kone vyrazili vpred, rytieri pozdvihnúc palice, zamierili na trofeje. V prvom prejazde rytier Raymond minul súpera a utŕžil od neho úder do ramena. V druhom prejazde sa Raymondovi podarilo zasiahnuť súpera do zbroje, ten stratil istotu v sedle. Úder neustál a spadol na zem. Diváci čakali na posudok rozhodcu. Niečo si šepkali, ženy a devy vzrušene povzdychávali a ľutovali toho, koho si vyvolili za hrdinu.
Keďže rytier neprišiel o helmu, smeli pokračovať v boji na zemi. Ten, ktorý spadol, mohol voliť zbraň.
Zastali proti sebe. Panoš im priniesol meče. Pozdraviac najskôr kráľa, a potom seba, započali súboj. Najskôr prebiehal boj vyrovnane, ale postupne sa zdalo, že neznámy rytier nestíha kryť protivníkove útoky a na samotné útočenie mu už nezostávali sily. Čo mu chýbalo v sile, snažil sa dobehnúť obratnosťou, ale začínal si uvedomovať, že na víťazstvo už nestačí. Rytier Raymond s prehľadom odhodil prilbu, rozhodnutý doviesť súboj do víťazného konca.
Tlačil súpera mocnými sekmi, keď odrazu zaváhal. Zazdalo sa mu to, alebo skutočne zazrel pod rytierskou prilbicou ženské oči. JEJ oči! Nie, musel sa zblázniť, je iba v jeho spomienkach. Už nikdy viac nie je preňho skutočná. Priveľmi vzdialená a navždy stratená. Chcel pokračovať ďalej v boji, ale súper využil chvíľu nepozornosti, ktorá sa mu nostalgicky zablysla v očiach a prevzal žezlo víťazstva. Odzbrojil ho tou najjednoduchšou šermiarskou fintou, ale Raymonda to už netrápilo. Potlesk patril víťazovi a pokriky tiež, ale k nemu doliehali akosi tlmene a všetky zvuky sa zlievali do jednej nástojčivej a búrlivej túžby dozvedieť sa, aká tvár sa skrýva pod prilbicou. Prebrali ho až Williamove slová, v ktorých žiadal to isté. Neznámy sa iba uklonil, pred kráľom poklakol a bez toho, aby prehovoril, záporne pokrútil hlavou. Vstal a pobral sa na odchod.
"Neodchádzaj chlapče! Zaslúžiš si odmenu..." zvolal za ním William so zvláštnym úsmevom na perách. Posmešne krútil hlavou. Pochábeľ akýsi. Všetci to robili kvôli odmene a on chce len tak odísť. Úsmev mu zhasol vo chvíli, kedy k rytierovi priskočil Raymond a pri tepnu mu priložil ostrie meča.
"Zadrž Raymond! Nechaj ho ísť! " zakričal William, znepokojený čudným vývojom udalostí.
"Neodíde z kolbiska, kým si nezloží helmu. Chcem vidieť kto ma porazil," odpovedal a sánku zaťal od potláčanej zlosti.
"Neblázni, bola to len hra. Vzdal sa svojej odmeny. Zákonite pripadá tebe." Snažil sa ho presvedčiť. Netúžil, aby sa pokojné popoludnie zmenilo v tragédiu.
Raymond ho nepočúval. Tvár mal v tesnej blízkosti rytiera. Zacítil vôňu jeho pokožky. Zmes levandule, kamiliek a šalvie. Ona tak voňala vždy. Aj keby sa vyváľala v bahne, určite by bol tú vôňu cítil. Ako zbavený zmyslov strhol dolu prilbicu. Vydýchol, keď zistil, že sa nemýlil. Ten rytier, ktorý všetkých pobláznil bola žena. Žena, ktorá ho celé dni prenasledovala v spomienkach a celé noci v nepokojných snoch. Zvrtla sa k nemu hneď ako jej od krku vzdialil meč a zabodla sa doňho mrazivým pohľadom. Jej oči mali opäť farbu ľadu a on si už vôbec nebol istý, či ho niekedy dokáže roztopiť...

Och bože!Tiež neveríte, že som ju napísala? Veľmi sa teším, že som konečne zamakala. Dúfam, že aj vám sa nová časť páčila a že mi opustite moju dlhuuuu neaktivitu. Len vážne akosi nebolo kedy. V lete kopec vystúpení, nedávno sťahovanie a....už viem čím možno trošku zmiernim to, že ste dlho čakali. Zamestnávali ma totiž ešte trošku iné myšlienky a vlastne aj stále zamestnávajú. Čo nevidieť sa nám v bytíku rozoznie detský plač. Snáď stihnem Nesputanu dopísať prv, než sa mi drobatko narodí. :-) pekný večer všetkým želám