Nespútaná

Víla

Spomalila, až keď prešla bránou. Zosadla a odviedla Knighta do stajne. Odsedlala ho a naliala mu čerstvú vodu. Chvíľu ho len tak pozorovala. Napil sa a pozrel na ňu veľkými čiernymi očami.

„Knight, si môj najvernejší spojenec. Nikto mi neporozumie lepšie ako ty." prihovorila sa mu nežne, ako matka dieťaťu. Podišla k nemu bližšie a on do nej dotieravo šťuchol pyskom. Arya si oň s dôverou oprela čelo a vychutnávala si čaro okamihu. S nevôľou od neho odstúpila a posledný raz ho potľapkala po boku, ktorý svojou hebkosťou pripomínal čierny zamat. Vyšla zo stajní a zamierila smerom k dvorane. Všimla si Gwen, statnú červenolícu slúžku, ktorá sa kamsi náhlila s hromadou bieleho plátna. Usmiala sa na ňu, nechcela dať najavo, svoje vnútroné rozkolísanie, spôsobené nedávnymi udalosťami.

„Gwen, kam sa tak ponáhľaš?" spýtala sa s úprimnou zvedavosťou a úsmev sa jej nestratil z tváre. Výraz v Gweninej tvári však nebol ani trochu uvoľnený.

„Aj vy by ste sa mali ponáhľať pani moja.", povedala zadýchane a s čapatým noštekom vyhnutým dohora vzbudzovala dojem večného dieťaťa, i keď mladé roky už dávno nechala v diaľkach za sebou. Biely čepiec jej zakrýval všetky vlasy, ale ani tak nedodal jej tvári prísny vzhľad.

„Deje sa niečo?" spýtala sa vykoľajene Arya a čelom sa jej mihol tieň. Pot, ktorý sa perlil na Gwenynom čele ju znepokojoval, pretože žena nikdy nemala vo zvyku niekam sa ponáhľať.

„Pred niekoľkými hodinami prišiel Rowenin čas. Nikde sme vás nemohli nájsť." vytkla jej Gwen s miernou výčitkou a opäť pokračovala v ceste k Roweninej chalúpke. Arya ju nasledovala ako verný psík. Zľakla sa, keď sa dozvedela, že jej priateľka rodí. Obávala sa, aby sa jej niečo nestalo. Obišla Gwen a pustila sa do behu. Ako víchor vtrhla do Roweninej chalúpky. Pribehla k posteli, kde sa v bolestiach zvíjala jej priateľka. Jakobe stál na druhom konci miestnosti, kde ho pravdepodobne vyhnala babica. Bol bledší než Rowena a nervózne prešlapoval z nohy na nohu. Keby muži mali rodiť, ľudstvo by vymrelo, pomyslela si Arya a unavene prevrátila očami. Radšej od neho odvrátila tvár, pretože k nemu nechcela byť nepríjemná. Starostí s jedným chlapom už mala nadnes plné zuby. Obrátila sa preto k posteli a rozhodla sa venovať iba priateľke.

„Rowena..." zašepkala a siahla po jej studenej dlani. Tá jej ju okamžite zovrela, až Arya nadobudla pocit, že jej doláme všetky drobné kostičky.

„Arya...nikdy nemaj...deti.." vytisla zo seba pomedzi tuho stisnuté zuby. Babica na ňu škaredo zagánila.

„Tlač, dievča, neprestávaj tlačiť!" prikázala jej a skláňala sa nad Rowenou. „Dieťa už čoskoro výjde von." povedala potešene.

„Onedlho bude po tom. Vydrž, už len chvíľu." upokojovala ju Arya a odhŕňala jej pritom zlatisté vlasy zo spoteného čela.

„Chvíľu? Trvá ...to ....už ....veky...." posťažovala sa Rowena a vzápätí vykríkla s takou silou, akú by od nej Arya nikdy nečakala. Mala pocit, že celá chatrč postavená z nového dreva sa otriasla v základoch.

Slabé zamrnkanie bábätka sa zmenilo v hlasný plač a obdarilo ním celú miestnosť. Rowena si úľavou vydýchla a na unavenej tvári vyčarila úsmev tej najspokojnejšej mamy na svete. Arya vyskočila a šla pomôcť s umývaním bábätka. Bola šťastná, keď jej ho babica vložila do rúk a teda mala tú česť podať ho do nedočkavých rúk zvedavej Roweny.

„Máš silné dievčatko. A také roztomilé." rozplývala sa Arya a zdalo sa, že celkom zabudla, komu má dieťa dať. Kolísala ho v náručí a dívala sa na nepokojného chrobáčika, ktorý sa začal dožadovať mamy. Aj ja by som už mohla byť mamou, blyslo jej hlavou, ale vzápätí tú nezmyselnú myšlienku rázne zavrhla.

„Veď mi ju ukáž." posúrila ju Rowena, čím ju vytrhla zo zbytočného fantazírovania a tak jej neochotne vložila maličké telíčko do náručia. Zdalo sa, že Rowena ju už neberie na vedomie.

„Jakobe, poď sa na ňu pozrieť! Máme najkrajšiu dcéru v celom Anglicku."

Arya sa ostala dívať na dokonalú scénu, ktorá sa jej odohrávala pre očami. Dokonca aj Jakobove slzy šťastia prijala s úsmevom a negúľala očami. Zdali sa jej takí dokonale šťastní.

„Bude sa volať Tamien." Povedal Jakobe a Rowena rýchlo prikývla s výrazom šťastia v poblednutej tvári. Arya im venovala ešte jeden pohľad a potom s tichosťou myšky vykĺzla von. V mysli sa jej vynorila tvárička bábätka. Malá Tamien bola skutočne krásna. Nemusela dlho premýšľať, čo jej podaruje. Hneď ako ju zazrela, predstavila si ju s jemným venčekom z lúčnych kvietkov. Bola presvedčená, že malá Tamien sa stane dokonalou vílou jej malého panstva.