Nespútaná

Hastings

Druhý deň cesty prebiehal pokojnejšie. Už sa nehnala zbesilo vpred. Nesnažila sa za každú cenu dostať sa čo najďalej od Normanov. Raymond bol v čele skupiny spolu s Arnaudom a Arya si skôr vychutnávala krásy kraja, cez ktorý prechádzali. V skutočnosti však len okrajovo vnímala prírodu. Jej jemný a tajomný úsmev patril spomienkam na uplynulú noc.
Po tom nádhernom tanci sotva lapali dych. Navzájom sa podopreli čelami a snažili sa upokojiť zrýchlený tlkot sŕdc. Ich pery sa znova dostali do nebezpečnej blízkosti. Raymond jej vzal tvár do dlaní a pobozkal ju so všetkou vášňou a túžbou, ktorá v ňom tak beznádejne horela.
Arya opätovala jeho bozk a s miernym chvením pootvorila pery. Prijímala všetky tie pocity, ktoré v nej tancovali sťa v ošiali. Až odrazu k nej vietor doniesol tiché zaerdžanie. Zaúpela a prsty obmotala okolo jeho zápästí. Stiahla horúce dlane z líc a s búrlivým protestom prerušila bozk.
"Knight,"vydýchla a rozbehla sa na čistinku, kde ho priviazala. Neobzrela sa za Raymondom, ktorý ju náhlivo nasledoval.
Zazrela ho hneď ako vyšla na lúku. Spásal trávu okolo gaštanu, o ktorý bol priviazaný. Keď zbadal svoju paniu, zbystril. Zdvihol hlavu a pohodil ňou, akoby ju vítal. Pobehla k nemu a pritúlila sa k jeho mohutnej šiji. Privrela oči a dlaň mu priložila na dychom chvejúci sa pysk. Ako naňho mohla zabudnúť? Akékoľvek starosti jej zvierali dušu, nikdy ho nepustila z hlavy. Veď on bol ten, u ktorého nachádzala vyslobodenie a vnútorný pokoj.
"Prepáčiš mi to, však? " zamrmlala. Odpovedal jej lenivým odfrknutím a ona vedela, že má odpustené.
"Mňa sa nespýtaš či ti prepáčim?" Zašepkal jej do ucha Raymond. Z nežného zamatu tichého hlasu jej po chrbte prebehol mráz.
"Nie, nespýtam," odvetila šibalsky a zahryzla si do spodnej pery. Ruka, ktorou hladila Knighta mechanicky pokračovala v pohybe.
"Arya nerozčuľuj ma," sykol, ale kútiky úst mu trhalo do úsmevu.
"To som vôbec nemala v úmysle." Skúsenými, šikovnými pohybmi odstrojila Knighta. Vystúpila si na kameň obrastený machom a vyšvihla sa na neosedlaný konský chrbát. Zaviedla Knighta do plytčiny potôčika, potlapkávajúc ho po boku. Raymond kráčal vedľa nej a keď vošli do vody, ostal na brehu. Ruky skrížil na prsiach a nespúšťal z nej uhrančivý pohľad. Niekoľkokrát sa obhliadla ponad rameno a hneď ako sa im stretli oči, zvrtla sa späť, tváriac sa, že nanajvýš pohŕda jeho prítomnosťou.
On už však vedel, že odmeranosť, chlad a pohŕdanie sú len maskou kryjúcou krehké vnútro.
Arya sa snažila plne venovať Knightovi. Vedela aký je šťastný, keď môže stáť v studenej vode s namočenými kopytami. Zohýbal sa k vodnej hladine a občas sa nepokojne strhol, keď sa mu pomedzi nohy prešmykla rybka. Arya sa vtedy musela pevne zachytiť jeho hrivy, inak by mu skĺzla z chrbta a do nitky sa zmáčala v studenej vode. Takto strávený čas jej vždy unikal pomedzi prsty. Bol to Raymond, ktorý ukončil ich hravé šantenie. Možno ho bodol osteň žiarlivosti, že väčšia náklonnosť sa dostáva koňovi ako jemu.
"Už by si mala vyjsť. Do rána nie je ďaleko a zajtrajšia cesta bude dlhá."
Tvárila sa, že ho nepočúva, no napokon predsa len vyviedla Knighta z potoka a priviazala ho v tábore bokom od ostatných koní.
"Tak kde budem spať?" Opýtala sa Raymonda, ktorého našla sedieť pri ohni. Zamyslene sa díval do plameňov, kým ostatní muži už spali. Zabalení v hrubých dekách sa chúlili na zemi v niekoľkých radoch, uložení jeden vedľa druhého.
"V stane," odvetil krátko a usečne.
"Myslím, že si vystačím s dekou a prenocujem v lese.
"Nepočula si, čo som povedal?" Otočil sa k nej so zdvihnutým obočím.
"V stane spí Arnaud." Ruky skrížila na hrudi a nespokojne sa zamračila.
"A pohodlne sa tam vyspíme aj my dvaja." Prehodil celkom pokojne.
"Aj ty?" Vytisla zo seba prekvapene. Nie, určite nezvládne spať pri ňom celú noc. Už len pri tej predstave sa zachvela.

"Myslíš, že by som ti ublížil?" spravil krátku pauzu a dodal, "Ak áno, vôbec ma nepoznáš."

*****

Po celý deň sa jej v mysli mihali úsmevné myšlienky. Spomenula si s akou malou dušičkou vošla do stanu a uložila sa na provizórne lôžko. Myslela aj na to, ako sa pevne zabalila do deky, akoby ju mohla ochrániť pred celým svetom.

Normanská družina spomaľujúca pri ceste do údolia ju vytrhla z dlhého snenia. Nevedela si predstaviť tvrdší pád do reality. Pred ňou sa rozprestierali šiatre stanov. Nedávno trávou porastená pláň, bola teraz rozbrázdená od konských kopýt a medzi šiatrami sa to hemžilo mužmi. Až v tej chvíli si uvedomila všetky zvuky, ktoré k nej z tábore prenikali. Počula zvuk stoviek čižiem, nervozitu koní v tichom bratstve postávania. Zvuky nepoddajnosti čepelí a údery kováčskych kladív. Vietor sa svižne prerýval pomedzi šiatre vlajúc zástavou nepriateľa. Zmes pokrikov a mužských hlasov kde-tu prerušil laškovačný ženský smiech. Zvieralo jej hrdlo, a preto ešte viac vystrčila bradu v plnej hrdosti vlastnej duše. Pocítila dýku v čižme, v čom našla aspoň malé upokojenie a pohladila Knighta po mohutne sa klenúcej šiji ako prísľub odvahy, že neprestane bojovať za svoje ideály.

Ruky sa jej však roztriasli, a tak pevnejšie stisla oťaže. Obávala sa okamihu, kedy vstúpi do vojenského tábora. Pre Normanov bude len handrou, ku ktorej nebudú povinní dodržiavať úctu či slušnosť. Očami preletela ponad tábor. Hastings, mesto rozprestierajúce sa obďaleč, vyčkávalo na svoj ďalší osud. Vedela si predstaviť situáciu jeho obyvateľov. Pred bránami onedlho vypukne boj, ktorý rozhodne o osude Anglicka. Len jeden môže byť víťazom. Len jeden vystúpi po schodisku slávy. Ten druhý padne. No kým William nestratí nič, možno len vlastnú hrdosť, prehra Harolda bude prehrou všetkých Anglosasov.

Ešte nikdy nepocítila tak veľký strach ako v danej chvíli. Teraz jej ostávala iba nádej a túžba byť svedkom zázraku. Inak jej ostanú iba slzy. Ak sa predtým dobrovoľne neodovzdá do rúk Smrti.

P.S: S opisom tábora mi pomohla jedna jedinečná osôbka, ktorej som sa spýtala čo by si predstavila, keby sa ocitla v Aryinej situácii :)