Nespútaná

Zmarená snaha

Bolo priam neuveriteľné, akými všakovakými obkľukami sa mu dokázala vyhýbať celé týždne. Bočila od miest, kde by sa s ním mohla stretnúť alebo, nedajbože, zostať sama. Viac sa zdržiavala v kuchyni a prádelni, aj keď ženské práce neboli práve jej silnou stránkou. Nie žeby ich neovládala. Práve naopak, mala dokonalé vlastnosti hradnej panej, vedela ako viesť domácnosť a od hladu by neumrela, ale radšej dávala prednosť rýchlej jazde proti vetru, svišťaniu vystreleného šípu, či životu lesa. V posledných dňoch všetko odstrčila bokom a takmer vždy sa zdržovala výhradne v ženskej spoločnosti.

Ruky ponorené v špinavej vode ju začínali štípať. Pokožka jej postupne sčervenala. Nevenovala pozornosť začudovaným pohľadoch práčok, ktoré krútili hlavami nad podivným správaním svojej panej.

„Toto nie je robota pre vás, pani moja." pokúsila sa namietnuť najstaršia zo žien, ale Arya ju umlčala ľadovým pohľadom.

„Som žena, tak ako všetky ostatné a nevidím dôvod, prečo by táto robota nebola pre mňa vhodná." namietla o niečo miernejšie.

„Odpustite mi moju opovážlivosť, pani, len sa mi to zdalo neobvyklé." ospravedlnila sa žena a obdarila Aryu kajúcim pohľadom.

„Nič sa nedeje, Erin."usmiala sa na ňu Arya, postavila sa a mokré ruky si utrela do obyčajných šiat. „Už pôjdem. Želám ti pekný deň." pozdravila staršiu ženu. Erin sa uklonila a pohľadom vyprevadila svoju paniu.

Vybehla von a z plných pľúc sa nadýchla vzduchu, ktorý bol v posledných dňoch prekvapivo chladný. Chcela zamieriť k stajniam, vziať Knighta a vyraziť v ústrety slobode. Smerom od stajní k nej však prúdili vlny hlasného smiechu. A ona vedela, že patria Raymondovi. Pridala do kroku, rozhodla sa navštíviť Rowenu a malú Tamien. Jakobe bol zaiste preč a Rowena vždy ocenila pomoc svojej priateľky. Zastala pred drobným domčekom a zľahka zaklopala na nízke dvere.

„Kto je?" ozval sa Rowenin hlas, Arya pootvorila dvere a vsunula dnu kučeravú hlavu.

„Prišla som pozrieť svoju krstnú dcéru..." začala a keď si všimla Rowenino zdvihnuté obočie, ponáhľala sa dodať „ ....a jej maminku samozrejme." Vbehla dovnútra a zavrela za sebou dvere. Rowena niečo miešala na otvorenom ohnisku a malá Tamien bola uložená v zavinovačke, ktorá bola uviazaná okolo matkinho krku. Tamien tak neustále cítila blízkosť jej blízkosť.

„Čo to bude?" Arya k nim podišla a ponad priateľkino plece nazrela do kotlíka, v ktorom bublala vábne voňajúca masa.

„Jakobe priniesol králika, tak ho dusím s tymiánom." povedala s úsmevom Rowena, opäť premiešala jedlo a zakryla kotlík pokrievkou. Prešla k stolu a opatrne si sadla, pričom rukou prichytila bábätko túliace sa k jej hrudi. Arya si sadla oproti nej a pozrela na Tamien, ktorá modrými očkami pozorovala dianie v miestnosti. Mala len niekoľko týždňov, ale bola nezvyčajne bystrá. Arya vedela, že z nej vyrastie silná bojovníčka.

„Ako to je s tebou a Raymondom?" spýtala sa Rowena a spod privretých mihálnic pozrela na Aryu, ktorej ruka skamenela uprostred pohybu. Odtrhla oči od Tamien a pozrela do priateľkinej tváre.

„Rowena, vieš predsa...." začala, ale Rowena jej naznačila, aby mlčala. Usmiala sa a ona mala čo robiť, aby nevyskočila z kože.

„Nič nehovor. Viem, že ho ľúbiš." podpichla ju. Poznala ju natoľko dobre, že vedela akú reakciu to v dievčine vyvolá. Arya sa postavila s takou prudkosťou až prevrhla drobný stolček, na ktorom predtým sedela.

„Neľúbim ho. Je mi úplne ľahostajný." zvolala poburujúco, čím vyľakala Tamien. Tá sa pustila do plaču. Utíšila sa až vtedy, keď ju mama nosila po dome a hladkala jej krehký chrbátik.

„Svojim správaním potvrdzuješ pravý opak." poznamenala. Nehnevala sa na ňu, práve naopak, chápala jej prehnanú reakciu.

„Rowena, prečo mi to robíš?" vzdychla unavene a na prst si začala nakrúcať dlhú dokonalú kučeru. Neľúbi ho, ako len mohla Rowenu napadnúť podobná pochabosť?

„Len chcem, aby si konečne bola šťastná. Nemôžeš byť celý život sama." usmiala sa a prišla až tesne k nej. Rozhrnula perinku, aby Arya videla celú Tamieninu tváričku a pokračovala: „Pozri sa na ňu! Nechcela by si takýto uzlíček tiež držať v náručí?"

Arya vedela, že ju provokuje zámerne. Nemala najmenšiu chuť sa s ňou doťahovať. O krok odstúpila a prstami nervózne stlačila lem úzkeho rukáva.

„Pôjdem, mám ešte nejaké povinnosti." povedala rýchlo a vybehla z chalupy. Rowena len prekvapene hľadela ako narýchlo odchádza a vedela, že to bola len obyčajná výhovorka. Čudovala sa však, kam sa podela tá stará Arya, ktorú nikdy nič nevyviedlo z rovnováhy a ktorá by nikdy neopustila bojisko. Žeby skutočne mala pravdu a bola to práve láska, ktorá robila s jej priateľkou divy?

Na panstvo už dosadala tma. Onedlho sa bude podávať večera a Arya dúfala, že ešte stihne vybehnúť do svojej izby a obliecť si čisté šaty. V tých, čo mala na sebe nemohla zasadnúť k večeri. Bolo by to nevhodné na ženu jej postavenia. Prechádzala pomedzi domy k obytnej časti hradu. Chystala sa vojsť zadnými dverami, ktoré využívalo služobníctvo. Odrazu znervóznela. Mala pocit, že za ňou niekto kráča. Pridala do kroku, rozhodnutá neobzrieť sa, ale počula ťažký dopad čižiem o udupanú zem. Nestihla sa ani nadýchnuť, keď ju mocné ruky zovreli okolo pása a obrátili k sebe.

„Konečne ma Šťastena obdarila svojou priazňou." Raymondove pery sa roztiahli v úsmeve a slová, ktoré pomedzi ne prešli, definitívne pochovali všetku Arynu snahu, vyhnúť sa mu.