Nespútaná

Vo víre

Ahojte, dúfam, že sa vám nová časť bude páčiť :) nezabudnite si pustiť hudbu z médii :) ;)

Keď vstúpili do tábora, vrava na okamih utíchla. Muži vzhliadli od rohov naplnených pivom.

Arya sa začervenala. Vedela si predstaviť, čo prebehlo tým oplzlým tvorom v hlavách. Našťastie to netrvalo dlho a opäť sa im zdalo dôležitejšie pivo. Rozprúdila sa nová vlna rozhovoru. Váhavo sa obhliadla ponad rameno. Raymond nadvihol obočie a rukou pokynul smerom k chlapom. 

"Posaď sa," vyzval ju potichu, aby na nich zbytočne nestrhával pozornosť. Arya sa po kratučkom váhaní posadila na hrubú vlnennú deku. Z jednej strany si prisadol Raymond. Zdvihla pohľad k mužovi sediacemu po ľavej ruke. Len čo zbadala jeho žiadostivý pohľad, sklopila zrak na špinavý a obdratý lem šiat. Sedeli okolo ohňa a jeho teplo ju príjemne hrialo. Vystrela k plameňom uzimené prsty. Snažila sa, nevšímať si nepriateľské ani chtivé pohľady.
"Odložili sme ti niečo z večere. " tvrdý hlas ju stiahol do prítomnosti. Vzhliadla k Arnaudovi. Skláňal sa nad ňou a podával jej kúsok pečeného srnca s krajcom niekoľko dňového chleba. Kútiky úst zdvihol v úsmeve, snáď preto, aby zmiernil drsnosť vlastného hlasu. Arya sa natiahla za podávaným jedlom a sotva počuteľne zašepkala slová vďaky.Vyhla sa jeho pohľadu a odštipla si kúsok mäsa. Bolo bez chuti, a tak len mechanicky prežúvala zajedajúc to chlebom, ktorého suchá kôrka jej ťažko schádzala dolu krkom. Keď dojedla posledné sústo, prihovorila sa Raymondovi.
"Kde budem spať?"
"To vyriešime neskôr, "odvetil a od jedného z mužov si vzal roh. Priložil ho k perám a ovlažil si hrdlo zlatistým nápojom.

"Nechcem čakať na neskôr. Som unavená, potrebujem sa vyspať pred zajtrajšou cestou." Nemienila sa nechať odbiť. Prudko sa postavila. Necítila sa dobre medzi Arnaudovými mužmi. A naviac, bola nervózna z Raymondovej blízkosti. Nestihla sa však utiahnuť do súkromia, pretože ju chytil za ruku a stiahol si ju na kolená. Chcela vyskočiť, ale pevne ju chytil okolo drieku.

"Noc ešte len začala, Arya. Na spánok budeš mať dosť času."

" Škoda prespať takúto noc. Tá je ako stvorená na zábavu." zachechtal sa svetlovlasý muž. Bol to Olaf, ktorému v žilách kolovala severská krv.

"Treba piť, tancovať a milovať..." pripojil sa Argar. Arya z počutia vyrozumela, že Olaf s Argarom sú bratia, ktorých starý otec pred rokmi prišiel zo severu do Normandie.

"Milovať? A s kým? Široko ďaleko tu niet žiadnej ženy." odfrkol posmešne iný z mužov. Arya len skákala pohľadom z jedného na druhého a nestačila sa diviť, čo spôsobila svojou jednoduchou žiadosťou.

"Ale jednu máme priamo medzi nami," uškrnul sa Argar, čím si vyslúžil Aryin pobúrený pohľad.

"Ruky preč chlapi! Ray sa nezvykne deliť o ženy," zatiahol posmešne mladý rytier sediaci ďalej od ohňa. Lakťom sa opieral o peň kedysi mohutného duba a v prstoch obracal lutnu. "Alebo si sa medzičasom naučil barbarským zvykom?"

Raymond sa otočil, nepovolujúc silu zovretia a okríkol ho:

"Radšej sklapni a hraj!" To posledné, čo by čakal bolo, že rytier začne hrať. Avšak onedlho sa lesom rozľahli zvučné tóny lutny. Raymond sa tíško zasmial a Arya vnútorne ožila. Milovala hudbu. Bola pre ňu živou vodou, alfou a omegou. V žilách jej rýchlejšie pretekala krv, z hlavy unikali starosti.

Raymond postrehol, že sa stuhnuté telo v jeho zovretí povolilo a nôžka v koženej čižme si poklopávala do rytmu v hline. Zložil ju na zem a svižne vyskočil na nohy.

"Raz si mi odmietla tanec. Dnes mi to vynahradíš." Neznelo to vyčítavo. Skôr jemne a šibalsky. Pri spôsobe akým to povedal a pri pohľade do jeho usmiatych očí, v ktorých oheň zanechal horúce iskry, nedokázala odmietnuť. Vložila ruky do jeho otvorených dlaní a spolu prešli na voľné priestranstvo. Pod nohami im zašuchotalo lístie. Za ruky ju pritiahol bližšie k sebe. Objal ju okolo pása a uprene jej hľadel do očí.

"Tancuj Arya! A žiar!" zašepkal jej blízko pri uchu a perami jej prešiel po sluche. Zamrazil ju náboj ukrytý v túžbou zatiahnutom hlase. Svet vôkol nej sa rozplynul. Utíchol hovor, nepočula šum v korunách stromov, dokonca nevnímala ani éterický a upokojujúci zvuk lutny. Existovali len Raymondove ruky, jeho oči a tiché slová, ktoré jej prenikali do srdca. Láskali jej dušu, tak ako jeho prsty láskali vlasy. Točili sa vo víre tanca, tancovali na hudbu svojich sŕdc. Pohybovali sa v divokom rytme. Arya sa pri pôvabných otočkách niekoľkokrát rozosmiala a on si bol istý, že viac od života dostať nechce. Stačila mu ona, nežná a tancujúca s kučerami poskakujúcimi na chrbte a okolo tváre. Napokon od seba odstúpili a dotýkali sa len dlaňami. Jeho veľká by poľahky schovala jej drobnú. Prešiel jej prstami po strede dlane. Zastali, aj keď tóny ešte nedozneli. Ako v očarení hľadeli na dlane, ktoré sa pomaličky spájali a prsty vzájomne vypĺňali medzery. Akoby práve na to boli stvorené.

Raymond pomaly zdvihol aj druhú dlaň. V očiach mal výzvu, aby napodobnila jeho pohyb. Zdvihla ruku a opäť vyplnila tie po dotyku volajúce medzery. A keď to najmenej čakala, pustil ju. Uklonil sa jej a tak prudko a nečakane ju objal okolo pása a zdvihol do výšky. Zachytila sa jeho ramien a oči sa jej rozšírili prekvapením. Nezmohla sa na protest. Nedokázala ani vdýchnuť do pľúc chladný vzduch. Len krv v spánkoch jej bubnovala a srdce jej v šialenom tempe pulzovalo až v hrdle.

Zatočil sa s ňou a pomaly ju spustil na zem. Aj keď sa špičkami topánok dotkla zeme, neustále sa pridržiavala jeho ramien.

Arnaud rohom priloženým k perám skrýval spokojný úsmev. Nevedel, či na tom mal tiež svoj podiel. Počul však Raymondove slová a sľub, ktorý od nej vyžiadal. Mohla to byť pretvárka, ale on si bol istý, že nič nepredstierala. Žiarila. Hviezdy jej očí zasvietili na skryté miesta tvrdohlavého srdca a povedali za ňu všetky doteraz nevypovedané slová ...