Skúsený zvodca

40. časť

Keď som sa otočila a uvidela som kto ma ťahá. Strašne som sa divila.

„Chris pusti ma. Bolí to." Kričala som po ňom. On sa ani na mňa nepozrel. Ďalej ma ťahala a ja som nechápala, čo to má znamenať. Chris otvoril dvere svojej kancelárie. Vošli sme a v zápätí ich zavrel. Konečne mi pustil ruku. Nikdy v živote sa takto nesprával. Vždy bol ku mne dobrý a teraz bol ako vymenený.

„Čo to robíš preboha?" spýtala som sa ho a pozrela mu do očí. Nechápala som ale v jeho očiach bol hne a smútok naraz. Popravde začala som sa ho báť. Len som čakal čo povie.

„To čo malo znamenať včera? Jasne som ti odkázal aby si prišla do kancelárie. Pamätaj, že som tvoj šéf a nie len kamarát tak sa tak začni správať. Nabudúce ak ťa zavolám budeš do sekundy tu aj keby bolo neviem čo. Rozumieš?" hovoril vážnym hlasom.

„Rozumiem. Prepáč. Včera som mala vážne zlú náladu. Veď vieš prečo... Ja sa proste všetkých tých reakcií. Bojím sa, že sa všetci dozvedia o tom jazere a všetko. Prepáč mi.." hovorila som až mi z očí vyšli slzy. To jeho správanie ma prekvapilo. Ako by sa mu niečo stalo. Ruka ma ešte doteraz bolela po tom čo ma ťahal. Bála som sa mu pozrieť do očí. „Čo si potreboval?" spýtala som sa ho ale teraz som už všetky slzy potlačila.

„Ja som sa ťa chcel spýtať, že č je s tebou lebo včera si bola ako zombie a to doslova. A ešte by sme mali riešiť tú fotku. Lebo keď tá osoba to každému vykecá asi sa ti to páčiť nebude." povedal teraz už celkom normálne.

„Aj tak to už každý vie. Veď ako veľmi som včera kričala a určite to niekto počul."

„Nepočul to nikto. Moja kancelária je zvukotesná aby som mal 100% súkromie. Aj keby si kričala ako to najviac ide nemalo by byť nič počuť." povedal.

„Zvukotesná? Čo? To som ešte nikde nevidela." povedala som.

„Áno. Takže čo budeme to vyšetrovať?" spýtal sa a opäť bol ten Chris akého som poznala.

„Myslím, že by sme mali, mne je to už jedno ja som už mám po všetkom len tebe asi bude vadiť ak všetci uvidia tú foto. Tým pádom už sa ťažko vyhovoríme, že spolu nie sme. Len neviem ako to urobiť."

„ Ani ja neviem ako by sme to medzi všetkými vyšetrovali ale myslím si, že to ani nebude treba. Mám pocit, že to bol Alex. Pamätáš ako ťa vtedy na chate obťažoval. No a on ma vôbec nemá rád, takže to bol podľa mňa on. Ja to už s ním nejak vyriešim a potom ťa zavolám. A do sekundy budeš tu. Dobre?"

„Dobre. Ja pôjdem poupratovať ten rozbitý pohár." povedala som.

„Okey. Choď." povedal a ja som odišla.

Sklo z pohára som upratala a šla radšej do svojho salónu. Ako vždy som sa naplno venovala svojej práci ale stále sa mi v hlave premietala situácia ako ma Chris vliekol a hlavne som vkuse videla jeho oči. Chápala som, že som to prehnala ale toto som nečakala ani vo sne.

Akurát keď som sa pripravovala na odchod, Chris prišiel za mnou. Stačilo len aby otvoril a ukázal mi, že mám prísť a ja som už vedela o čo sa jedná. Zobrala som si veci a šla za ním do kancelárie.

„Bol to on. Už je to vyriešené." povedal Chris.

„Ehm...Dúfam, že žije." Povedala som lebo vážne som nechápala ako by to mohol Chris tak ľahko vyriešiť.

„Žiť, žije ale na už ho tu nikdy neuvidíš. Vyrazil som ho a zariadil som aby sa tá fotka nikam nedostala. A nato ako sa nepýtaj." Povedal a ja som vedela, že to určite nebude nič pekné a tak som neskúšala ani jeho nervy.

„Chris a čo keď to už niekto videl?" spýtala som sa ho lebo to pokojne mohla byť pravda.

„Nevie to nikto už iba David a my dvaja." povedal.

„Ďakujem, Chris. Povedala som a hodila som sa mu okolo krku.

„Bolo to kvôli mne, takže mi neďakuj." povedal.

„To je jedno aj tak ti patrí ďakujem." Usmiala som sa naňho.

„Teraz máme 1 voľné miesto maséra a musíme nájsť aj ľudí čo budú robiť vo fitku." povedal.

„Myslím, že s ľuďmi problém nebude."

„Snáď mi s tým všetkým pomôžeš."

„Určite áno. Rada ale teraz by som už rada šla domov." Povedala som a s Chrisom sme sa rozlúčili.

Chris sa síce ráno správal dosť zvlásťne ale teraz je zas ten starý Chris. Len by ma zaujímalo ako zapchal ústa Alexovi. Má len 2 možnosti. Peniaze alebo to horšie. Po príchode domov som si šla hneď zabehať. Predsa len nie je zlé udržiavať si postavu keď som teraz voľná.

Celý týždeň, pokračoval takto nudne. Bola som v práci potom som si chodila zabehať a potom som buď pracovala alebo relaxovala. Chris bol ku mne normálny, zlatý ako vždy. Nič zvláštne sa nestalo.

„Tak a ešte vám to prepudrujem a bude to hotové." Povedala som zákazníčke, ktorú som líčila.

Niekto zaklopal. Povedala som ďalej a dnu vošla Melanie.

„Ahoj Zoey. Šéf ti odkazuje aby si prišla do kancelárie, chce sa s tebou porozprávať čo najskôr ako sa to bude dať." Povedala a odišla.

Zákazníčku som dolíčila a vybrala som sa za Chrisom. Asi sa chce pozhovárať o tom fitku.

Zo slušnosti som zaklopala ale rovno som otvorila dvere jeho kancelárie. Vošla som ale Chris tam nebol. Nesedel za stolom ani som nevidela niekde inde. Zrazu ma však schytil za ruku. Stál pri dverách ako by ma chcel vystrašiť. Nechápala som o čo sa zasa pokúša ale keď ma oprel o stenu a začal sa približovať vedela som veľmi dobre čo nastane.

Pokračovanie nabudúce...

Vaša Pattie5 <3