Skúsený zvodca

28. časť

Zastavili sme pri chate. Pred chatou nás čakal majiteľ. Chris sa s ním dohodol. Majiteľ chcel aby sme na chate nič nezničili a aby sme tu nenechali bodrel. Ale pri tom množstve alkoholu pochybujem. Majiteľ si určite myslí že to bude nejaké seriózne stretnutie ale tak mne sa to veľmi nezdá potom čo som videla ten nákup. Rozlúčili sme sa s majiteľom a šli sme si obzrieť chatu. Chata bola priestranná. A bola naozaj nádherná. Nachádzala sa na kopci pri lese. Vonku bol obrovský altánok. Ohnisko, dokonca aj gril. Všetko dobré čo patrí k chate. Vedľa chaty tiekol potôčik, ktorý dodával chate pokoj a harmóniu. Okolo chaty boli vysadené rôzne kvety, ktoré jej dodávali farbu. Chata bola ladená do dreveného nábytku. Dole pod chatou boli asi 4 parkovacie miesta čo nám určite stačiť nebude ale nejak sa to už vyrieši. Asi 500 metrov od chaty je malá dedinka. Takže sme dosť ďaleko od civilizácie.

Chris a ja sme sa vrátila do auta po veci a asi 10 minút sme ich nosili do chaty. Nákup sme povykladali do skriniek a chladničky. Popritom sme sa normálne rozprávali. Nakoniec sme si šli vybrať izbu. Vykladala som si veci z kufra. V tom ma začalo neskutočne bolieť brucho. Nejak som to ignorovala, keďže som si myslela, že je to iba z toho, že som hladná. Vybaľovala som si veci a rozmýšľala nad tým. Prečo mám také kŕče? A vtedy mi to došlo. Prišla návšteva. No tak to som ale dopadla. O 5 dní skôr ako mala prísť. Išla som na toaletu a tam sa mi to len potvrdilo. A teraz čo? Nemám ani vložky ani tampóny...

Rozhodla som sa ísť za Chrisom. To že som to dostala som mu nemienila povedať. Len či by ma nezobral do obchodu.

„Chris??" oslovila som ho.

„Áno?"

„Potrebovala by som ísť nutne do obchodu. Aleže veľmi nutne... Vedel by si ma odviezť?" spýtala som sa no musela som si sadnúť kvôli tým kŕčom.

„Jasné. Poď ideme." povedal, asi pochopil čo mi je.

Zobrala som si peniaze a sadli sme do auta. Dorazili sme do malého obchodu v dedine. Vošla som a kúpila potrebné veci a tak isto aj balík tabletiek, lebo v tomto stave by som ani nezaspala. Chris ma počkal v aute. Ani 5 minút netrvalo a my sme boli späť. Ja som vykonala všetko potrebné a spolu s Chrisom sme čakali na ostatných, ktorí by už mali doraziť.

Po pár minútach sa začali schádzať všetci. Každý si vybral izbu a vybalil sa. Torta došla tiež. Bola naozaj prekrásna. A v tomto mojom stave by som ju zjedla na jeden hryz.

Rozhodli sme s Chrisom, že tortu by sme mali podávať hneď predsa nezmestí do chladničky a dobrá by dlho nevydržala, takže by sme ju mali čo najskôr zjesť.

Všetci sa zhromaždili v altánku a my sme zatiaľ pripravovali taniere a vidličky. Len tak som rozmýšľala... Prečo musím robiť všetko ja? Ja som kozmetička nie Chrisova asistentka... A ešte k tomu som tu najnovšia...

Veci sme doniesli do altánku a do torty napichali sviečky. Chris predniesol krátky prejav v ktorom poďakoval každému a také tie formulky, ako je strašne rád a nikdy si nemyslel ako ďaleko to dotiahne... Tak bez peňazí by to ani nedotiahol. Vŕtalo mi v hlave. Skade ich má on toľko. Za tých pár rokov ich akože kde nenahrabal. Ale to sa asi nikto nedozvie. Také to bežné tajomstvo bohatých.

Všetci mu zatlieskali. Chris rozkrojil tortu a každému nabral kúsok. Všetci začali jesť a on zabehol po šampanské. Otvoril ho a každému nalial. Aspoň, že toto nemusím robiť ja. Tá torta bola naozaj výborná. Spráskala som ju prvá. Hádajte prečo mi tak asi chutila??

Všetci spolu sme začali pripravovať veci na grilovačku. Niektorí pripravovali mäso niektorí, zeleninu niektorí gril. Keď bolo všetko pripravené tak sme sa presunuli vonku. Všetci sa zabávali. Sedeli sme pri ohni. Mäso sa grilovalo.

Alkohol nechýbal. Všetci popíjali až na mňa. Asi by nebol dobrý nápad, že by som lieky zaliala alkoholom. To by som asi dobre nedopadla. Každý vkuse do mňa pchal nejaký alkohol. Nevedeli pochopiť, že proste nemôžem. Dokonca aj Chris.

V podstate sa asi grilovalo asi zbytočne. Viac pili ako jedli. Ja som tam iba sedela a rozprávala sa spolu s nimi. Popravde napiť sa ma lákalo. Aspoň by som sa uvoľnila. No proste mám rozum a neurobím to aj keď viem, že takáto príležitosť sa nenaskytne každý deň.

Už sa začala aj zotmievať. Už teraz mi bolo dobre známe, že toto tak skoro neskončí. Keďže všetci mali "niečo na práci" tak som vzala špinavý riad a poodnášala ho dnu. Aj tak som nemala, čo robiť. Asi sa na tejto chate unudím. Takto som si to vôbec nepredstavovala ale tak čo už mám robiť. Život to takto zariadil.

Rozhodla som sa že ten riad poukladám do umývačky, ktorá tu bola. No proste moderná chata. Všetci už boli poriadne pod napitý. Ukladala som riad do umývačky a v tom som ucítila niekoho za mnou....

Pokračovanie nabudúce...

Takže nová časť je tu :) Dúfam, že sa páčila... :) Ďakujem vám za všetko... Čo myslíte čo sa stane????....Vaša Pattie5 <3