Skúsený zvodca

19. časť

Pred budovou som zahliadla ako Chris nastupuje do svojho luxusného čierneho auta. Popravde vyzeral riadne sexy.

V mysli sa mi vynárali myšlienky. Nie je to zvláštne tykať svojmu šéfovi? Podľa mňa sa to inde nerobí. Síce chápem, prečo nerobím konkurz o to miesto, ale prečo nechcel vidieť žiadne papiere? To už vôbec nechápem. Neviem ale mne to príde nejak zvláštne. Ale som veľmi rada. A ten plat no coment. Vysnívaný.

Vytiahla som mobil a rozhodla som sa, že túto radostnú správu oznámim Davovi. Nicol a tak isto aj Tine. Všetkých som to oznámila cez telefonát. A hádajte kto bol z toho ohromený. Veď predsa Nicol. Síce mi to kúsok závidí no je rada, že ma príde niekedy navštíviť a stretne aj sexy Chrisa.

Ja som nastúpila na autobus a mierila domov. Po ceste som počúvala hudbu a ešte si pozerala papiere z práce. Takže nástup mám už o 3 dni. Mám prísť o hodinku skôr aby mi tam ešte povysvetľovali veci. Som zvedavá ako si sadnem s kolegyňami a samozrejme s našim šéfom. Mne len stále nejde do hlavy prečo si tykáme.

Domov som prišla okolo jednej hodine poobede a tak som si uvarila obed a zjedla ho. Potom som si sadla za počítač, a len tak chatovala a surfovala. Rozhodla som sa, že sa prejdem do obchodov a popozerám nejaké oblečko. Predsa len budem musieť mať toho viac ,keďže budem každý deň cestovať do práce. A potrebujem skôr také viac elegantnejšie kúsky oblečenia. Neprídem tam v teplákoch. Nezvyknem chodiť nakupovať sama ale tak nudím sa a je to potrebné. Ale skúsim zavolať Nicol a Tine či nemajú náhodou čas. Bolo by to lepšie lebo by mi aspoň poradili a pomohli s taškami. Najprv som sa rozhodla, že zavolám Tine.

„Ahoj Tinuška moja!" Pozdravila som sa jej.

„Joj nevolaj ma tak vieš, že to neznášam!" Hovorila nahnevane.

„ Ja viem. Veď to naschval tak kľud. Nejdeš so mnou nakupovať? Potrebujem nejaké veci do tej práce."

„Nie nepôjdem." Povedala rázne.

„A to akože prečo?" spýtala som sa.

„Lebo ma voláš Tinuška!" zdôraznila.

„Joj.. To by si mi fakt urobila?"

„Jasné, že nie. Tak kde a kedy sa stretneme?" rehotala sa.

„ Tak ja neviem o 15 minút pri Bille?"

„Môže byť. Budem tam." Povedala.

„Dobre ty moja trubička. Ta o 15 minúť. Čauko." Povedala som a zložila.

A teraz šup šup sa obliecť a musím vyraziť. Otvorila som skriňu. Z nej vytiahla obyčajné tričko a legíny. Nič zložité, lebo sa budem stokrát obliekať a vyzliekať. Ešte si vezmem mini kabelku na mobil peňaženku a kľúče. Obujem si pohodlné tenisky a vyrazím. Veľmi sa neponáhľam, nechcem sa vyčerpať. Lebo ja seba dobre poznám. Po obchodoch budeme chodiť minimálne 3 hodiny. Lebo my dve vkuse toľko kecáme a smejeme sa, že aj zabudneme čo sme v tých obchodoch chceli. Niekedy sa normálne čudujem, že nás z obchodu nevyhodia, lebo nás počuť na celé mesto. Ale tak my za to nemôžeme, že sme také šľahnuté keď sme spolu. Dnes som výnimočne nemala slúchadlá v ušiach lebo som si ich nechala doma. Konečne, už vidím veľkú budovu s nápisom Billa. Som tu no Tina ešte nie. Aspoň ju zatiaľ nevidím no. Prídem najbližšie k Bille ako sa to dá a postavím sa vedľa vchodu aby som niekomu nestála v ceste. Pozerám sa smerom kadiaľ by mala dojsť. Čakám a čakám a ona stále nikde. Už prešlo 10 minút čo tu stojím a ona nič. Ale tak pre ňu to je typické. Kým ona si vyberie, čo si dá na seba tak ja porodím. Idem si vybrať mobil z kabelky, že jej zavolám no v tom na mňa niekto zo zadu skočí.

„Prekvapenie!" kričí Tina počas toho čo ma straší.

„Ty nie si fakt normálna," zasmejem sa, „kde si toľko bola?"

„Bola som si kúpiť v Bille vodu lebo som bola smädná a veď to poznáš, že tam majú vkuse otvorenú iba jednu pokladňu. Ale teraz tam bola kvantum ľudí a rad väčší jak regál." Vysvetľovala.

„Aha, chápem ale strašiť si ma nemusela. Vieš ako som sa zľakla?"

„To más zato, že si ma nazvala Tinuška." Vyplazila na mňa jazyk.

„Joj no dobre. N ale poďme lebo s našim tempom nenakúpime nič a zatvoria nám shopy."

„Dobre. Môžeš začať rozprávať, čo si to vlastne chceš kúpiť." povedala a my sme vyrazila smerom k prvému obchodu.

„ No to, že ma prijali, už vieš no a keď som si dobre všimla tak tam chodili zamestnankyne veľmi elegantne poobliekané. No aspoň recepčná tak bola a mám dojem, že aj druhí. No neviem ale tak aj by mi trebalo nejaké nové kúsky do šatníka..."

„Ty si čistá shopaholička!" zasmiala sa Tina.

„Nie som shopaholička som iba žena tak tichúčko." Smiali sme sa obe a vstupovali do obchodu.

„Takže ideme pozerať všetko zaradom?" spýtala sa Tina.

„Môžeme." Súhlasila som a spolu s Tinou sme sa ponorili do sveta módy oblečenia a doplnkov.

Pokračovanie nabudúce...

Prepáčte mi, za to že som dlho nepridávala, časti ale mala som to ho veľa v škole a tak isto aj v osobnom živote. Dúfam, že to bude už len lepšie. A každopádne vám ďakuejm za tie čítania. Viac ako 5K a tom sa mia ni nesnívalo <3 Vaša Pattie5 :)