Skúsený zvodca

9.časť

" Kto je Thomas?"

" Nepamatáš sa? Veď ten, čo chcel pomôcť od nás v obchode. Čo sa mi tak páči."

" No a čo? Risuje sa niečo?" vyzvedala som.

"Tak zatiaľ si píšeme iba normálne ale mám taký pocit, že sa to zmení." hovorila mi Nicol s nadšením.

"To sa po čase uvidí."

" Potom ti napíšem ako sa to vyvíja, teraz musím končiť."

" No dobre tak sa maj" podzravila som ju.

"Papa" povedala Nicol a ja sok ukončila hovor.

Počula som štrngot klúčov, a tak som šla privítať Davida.

"Ahojky" pozdravil ma Dave.

"Ahoj, dnes si tu nejak skôr"hovorila som s prekvapením.

" Hej hej som, musím ísť za hodinu na zápas. Úplne som na to zabudol, akurát mi volal spoluhráč, že na ktorú má prísť po mňa." hovoril mi veľmi rýchlo a vlepil mi jednu pusu.

"Aha a nemôžem ísť s tebou? Plosím.." hodila som naňho psí pohľad.

" No dobre len prv musím zavolať Thomovi." povedal mi a utekal sa baliť.

"Kto je Thom? O ňom si mi ešte nehovoril." spýtala som sa.

" Nový spoluhráč. Nepýtaj sa už nemám čas. Choď sa aj ty obliecť." nakázal mi.

" Áno ako si želáte pane." zasmiala som sa a utekala som sa obliecť.

Otvorila som skriňu a obzerala čo si zobrať. Rozhodovala som sa medzi riflami s košelou a overalom. Nakoniec som sa rozhodla pre ten overal, keďže na dnes hlásia teplo. K nemu som si zobrala malú kabelku a balerínky. Akurát som di dávala špirálu keď na mňa zakričal Dave, " Už si? Lebo odchádzame." 

"Som" odpovedala som vzala kabelku a šla na ním. Zišli sme dole schodami a von náš už čakalo auto. Spolu s Davom sme nasadli. Obaja sme sedeli vzadu lebo na mieste vodiča sedel Thomas  a vedľa Richard.

"Ahojte chalani" pozdravil sa im Dave a ja taktiež.

" Zoey toto je Thom. Thom toto je Zoey." zoznámil nás Dave. Thomas sa otočil do zadu a išiel mi podať ruku. Vtedy som si to všimla a vybuchla som do smiechu spolu s ním. Dave a Richard nás nechápali a pozerali na nás ako by sme prišli zo psychiatrie. Po minútke rehotu som povedala: " Ale veď my sa už poznáme." Spolu s Thomom sme im vyrozprávali ako sme sa stretli v obchdonom centre. Vždy keď spomenula meno Nicol začervenal sa. Bolo vidno, že sa mu páči. Celú cestu sme sa takto rozprávali, rehotali dokonca sme si spievali ako malé deti. Konečne sme boli na mieste. Thom zaparkoval na parkovisku pri ihrisku a my sme vystúpili. David ma chytil za ruku a viedol ma dnu. Vošli sme a mne sa vyskytol pohľad a obrovské ihrisko s velikánskou tribúnou. Nebola som zvyknutá na takúto veľkoleposť. Vačšinou sme chodili na futbal iba do nášho malého mesta kde bolo ihrisko asi tak polovičné. Všetko bolo ladené do modrožlta. Všetko tam bolo tak upravené. Dave ma viedol k jednej z budov. Boli to ich šatne, sprchy a neviem ešte čo tam mali. Kázal aby som počkala naňho chvílu von, že oni idú niečo ešte vybaviť. Tak som vonku stála a lepšie si obzerala okolie. Súperi práve prišli. Ešte zostáva hodina do začiatku zápasu, takže tu ešte nie su žiadny fanúšikovia iba organizátori a hráči. A teraz mi došlo, veď ja tu budem sama sedieť to bude trochu blbé. Mohlo mi to aj skôr sojsť ale čo už teraz. Aspoň môžem podporiť svoju lásku. Aj keď o to veľmi rád keď sa naňho niekto takýto pozerá lebo sa hanbí alebo čo. Ževraj sa nevie dobre sústrediť lebo myslí na mňa. Ale ja mu verím. On je šikovný.

" No už som tu.Prepáč, že tak dlho ale museli sme niečo vypisovať." prišiel ku mne a ospravedlnil sa.

" To nič. Inak láska kam si mám sadnúť? " spýtala som sa lebo veľmi na nelákalo sedieť medzi starými chlapmi niekde v strede tribúny.

"Kludne si môžeš sadnúť aj vedľa našej striedačk tu dole. Nechce aby si sedela tam hore sama." úplne mi čítal myšlienky.

" Dobre láska. Tak si sadnem tam. Dúfam, že to nebude blbé." povedala som.

" Nie neboj ja som to už vybavil ale teraz sa musím ísť pripraviť lebo o chvíľu už predsa začíname." povedal o vlepil mi pusu na rozlúčku.

" Dobre tak veľa šťastia prajem láska a hlavne si dávaj pozor." popriala som mu a namierila si už sadnúť.

Vybrala som mobil a poslala som Nicol snapchat. Mala som na pláne odfotiť Thoma ako hrá a potom jej to poslať. To bude ešte sranda, keď zistí, že to je "jej" Thomas. Štadión sa začal pomaly zaplnovať fanúšikmi a ja som sa rozhodla, že si pôjdem niečo kúpiť do bufetu, aby som mala čo chrúmať pri tom napínavom zápase. Postavalila som sa a namierila som si to rovno k bufetu. V rade bolo zatiaľ len pár ľudí. To som bola nesmierne rada. Postavila som do radu a rozmýšlala som, čo si kúpiť. Vtom som zacítila štipľavú bolesť na zadku. Niekto ma po ňom buchol. V sekunde som sa otočila a so slovami čo si to dovoluješ som dotyčnému vlepila facku....

Pokračovanie nabudúce...

Takže konečne som sa vrátila. Mám 2 týždňe volna tak sa vám budem snažit dávať čo najčastejšie časti. Ďakujem vám za všetky čítania voty a komenty. Vaša Pattie5 :)