Príbeh o mladom dievčati, ktoré práve skončilo školu a chystá sa rozbehnúť si kariéru vo svete kozmetiky a krásy. Do cesty sa jej však pripletie skúsený zvodca, po ktorom slintá každá v okolí. Ona sa však jeho krásou a bohatstvom nedá opantať. Začni...
„Aspoň nám lepšie vytrávi." A tak sme sa zobrali. Obuli, obliekli a vyrazili.
Ruka v ruke sme sa prechádzali po meste v tejto večernej hodine. Spomínali sme, rozprávali sme sa a smiali. Bol to naozaj pekný večer. Boli sme na prechádzke až dve hodiny. Mala som rada takéto prechádzky. Sami iba my dvaja a príjemné šero až tma. Po návrate domov sme si už len pozerili televíziu spravili večernú hygienu a šupli do postele. Ja som si ešte nastavila budík aby som ráno nezaspala a mohla pokojne zaspať.
----Ráno----
Začula som pípanie budíka. Strašne ma bolela hlava. Išla mi doslova puknúť. Nechápala som z čoho. Tak som vstala a vybrala sa do kuchyne. Do pohára som si napustila čistú vodu. Kus som z neho odpila a šla si nájsť nejakú tabletku. Vybrala som paralen a zapila ho.
Dnes musím byť predsa zdravá a svieža. Nemôžem ísť na pohovor ako mŕtvola. Mala som ešte dosť času. Išla som si dať studenú sprchu. Asi som sa prechladila včera alebo ja neviem ale je mi naozaj nejak zvláštne. Vošla som do sprchy a pustila takú akurát vodu. Stála som pod ňou a osviežovala sa. Vzala som si sprchový gél a rozotrela som si ho po tele. Potom som ho zasa osprchovala. Zastavila vodu, vzala si uterák a zabalila som sa doň. Obliekla som si zatiaľ iba tričko a tepláky.
Zamierila som do kuchyne aby som si urobila raňajky. Otvorila som chladničku a rozmýšľala. Tak čo by som si dnes dala? Nakoniec som sa rozhodla, že si urobím müsli s banánom a jablkom. Také raňajšie osvieženie. Všetko som do posledného sústa zjedla a misku som umyla v drese. Tak isto aj lyžičku.
Zamierila som ku skrini s myšlienkou, že vôbec neviem, čo na seba. Malo by to byť asi niečo slušnejšie keďže to je pohovor. Najlepšie nejaká sukňa, blúzka a sako. Len dúfam, že mám všetko potrebné.
V skrini som našla hnedú sukňu, bielu blúzku a cez to som si dala šedý svetrík. Ešte som si navliekla silonky. Na krk som si dala výrazný náhrdelník a musím uznať, že som vyzerala fakt sexy.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Aspoň si to myslím. Teraz som pokračovala líčením. Urobila som si ho trošku tmavšie ako denné no stále bolo decentné. Na pery som vybrala nevýrazný odtieň rúžu.
Vlasy som si nakulmovala. Trochu som ich prečesala aby to nevyzerala tak umelo a potom ich zalakovala lakom na vlasy. Ešte mi chýbalo pripraviť si potrebné veci. Musela som nájsť svoj životopis, potvrdenie o ukončenie kurzu a ešte nejaké doklady.
Veci som poukladala do kabelky a keďže som už bola pripravená mohlo som vyraziť. Predsa len ma čaká dobrá hodina cesty. Len dúfam, že som si nezmýlila dátum alebo niečo iné lebo to by bol fakt trapas. A ten som fakt nepotrebovala.
Úplne som v strese. Neviem čo mám od toho očakávať Neviem čo si pripraviť no proste nič. Veď prvýkrát idem na pracovný pohovor. Som veľmi zvedavá ako to dopadne.
Obula som si čierne lodičky, vzala kabelku a vyrazila. Trošku som musela utekať lebo som skoro nestihla autobus. Asi si viete predstaviť ako som s tými šteklami utekala ako debil. Každý po mne pozeral jak po nepríčetnej. Ale čo som mala robiť keď som nestíhala? Ešte, že som nespadla. V autobuse som si strčila slúchadlá do mobilu ako vždy a počúvala. Neuveriteľne ma to uklidnulo a ja som ostala bez štipky stresu. Vystúpila som a smerovala smerom k salónu.
Po 10 minútach cesty sa mi naskytol pohlaď na salón. Vyzeral stále rovnako. Stále velebne. Vošla som a hneď si to zamierila ku recepčnej.
„Dobrý deň." Pozdravila som sa recepčnej, ktorá ma pravdepodobne spoznala.
„Dobrý." Odzdravila.
„Ja som prišla na pohovorom za pánom Nelsonom." Oznámila som jej.
„Áno viem. Už vás čaká. Choďte do jeho kancelárie. Také kožené dvere vzadu." Nasmerevala ma a ja som sa vybrala povedaným smerom.
Práve na mňa prišiel stres no nejak som ho potlačila. Zastala som a obzrela si dvere. Boli pokryté hnedou kožou. Vyzerali veľmi luxusne. Klučka bola zvláštne zdobená. Na dverách bol štítok na ktorom bolo napísané: Kancelária, Christopher Nelson.
Chvíľu som tam postáva kým som dostala odvahu zaklopať. Po zaklopaní som započula ďalej a tak som vošla.
„Dobrý." Pozdravila som no na viac som sa nezmohla. S prekvapením som otvorila ústa keď som uvidela ten luxus. Ako keby som v tej chvíli vypla. Vnímala som iba tú krásy. Ani to nejde opísať, tak som zaskočená.
Z môjho obdivovania ma prebudil hlas...
Pokračovanie nabudúce...
Ja už sa nestíham čudovať nad tými číslami. To vážne už 2,1 K čítaní :O to som nikdy nečakala. Ďakujem vám za všetku podporu pri písaní. Dúfam, že sa nenahneváte zas za takýto koniec :D :D Vaša Pattie5 :)
