B E Z H R I E CH U

Chapter 49

The lioness and the bloody serpent
_______

31. Október 1999

Stála pred zrkadlom a hľadela do jeho odrazu. Nasucho prehltla. Vyzerala ako dokonala kópia Daphne. Dlaňami v dlhých čiernych rukaviciach z toho najjemnejšieho saténu opatrne prešla po širokej sukni, ktorá vyzerala akoby sa vylievala z jej úzkeho pásu v korzete. Šaty mali bordovú farbu s vysiacimi detailmi na živôtiku a držali jej tesne pod plecami. Tvár jej zakrývala čierna maškarná maska, spod ktorej jej trčali po bokoch dva úzke prajeme blond vlasov. Vždy si uvedomovala krásu Daphne, ale keď na okamih bola jej tvarov napadlo jej, že bola ešte krásnejšia ako si kedykoľvek predtým všimla. Staršia sestra Greengrassových mala tvár jemnú a dokonalú ako bábika, bez jedinej chybičky krásy. Volali ju anjel, ktorý dokaže svet zaplaviť popolom a ona rozumela prečo.

Blondínka, o ktorej v tom okamihu premýšlala si spoza nej povzdychla. ,,Je to jeden z mojich najlepších výtvorov," prešla k Hermiona a jemne jej napravila tenký pás látky, ktorý držal šaty okolo jej ramena. ,,Skutočne som sa tešila, keď si ich oblečiem a vidím, že by som v nich vyzerala skvostne," pousmiala sa, zatiaľ čo spoza Hermiony hľadela na svoj vlastný odraz tváre nasadený na duši niekoho iného.

Až do toho rána netušila, že Daphne sa počas vojny začala venovať návrhu a šitiu večerných rób, aby si skrátila čas, ktorý chlapci plnili na misiách. Každú sekudnu, čo boli preč prežívala muky a potrebovala svoju myseľ plnú najhorších scenárov presmerovať iným smerom.

,,Je mi ľúto, že sa to takto zamotalo," špitla Hermiona hladiac do jej očí cez odraz zrkadla, ,,ak veľmi chceš, pokusim sa zmeniť plán, môžem niečo pozmeniť, ja..."

,,Hermiona," jemne ju zahriakla Daphne a zastavil tým jej prival habkania. Položila dlaň na jej odhalené rameno, ,,snáď si nemyslíš, že je pre mňa nejaké predvádzanie pred vrahmi dôležitejšie ako pomôcť Dracovi."

Hermiona zvraštila obočie, ,,samozrejme, že nie," pokrútila hlavou, ,,len...Len nechcem...Ja," nedokázala presne slovami vysvetliť, čo ležalo v jej mysli.

,,Nemusíš za každých okolnosti vyhovieť každému prianiu," pousmiala sa blondínka, ,,nemusíš mať pocit, že nám niečo berieš a musíš nám dať za to protislužbu. V tomto sme spoločne. Nikto z nás úprimne celkom netuší ako sa to stalo, ale od toho momentu, čo si Draco uprostred Theovho salóniku vykričal dušu - bola si naša. Nezáleží na tom či si čistokrvná, nezáleží na tej hlúpej školskej rivalite ani že sme vojnu začali na opačných stranách. Draco si ťa vybral a tým okamihom spečatil, že tak akoby sme spravili čokoľvek pre neho, spravili by sme čokoľvek pre teba," stisk na jej ramene sa prehĺbil, keď sa k nej naklonila Daphne bližšie a šepla, ,,od toho okamihu patríš do našej malej, nie celkom funkčnej a značne rozbitej rodiny a my pre rodinu robíme veci nezištne. Nevzala si mi svojim plánom noc v šatách - dala si mi možnosť mať znova svojho priateľa naspäť a to nie je maličkosť. Máš dosť odvahy a lásky v srdci, aby si vošla pre neho priamo do srdca nepriateľa a to nie je niečo, za čo by si mala cítiť vinu."

Hermiona mala pocit, že čím viac času trávila v spoločnosti hadov - tým viac si uvedomovala ako nefungujúci v skutočnosti Rád bol. Oháňali sa tým, že za seba bojujú a umierajú. Že sú v tom spoločne a navzájom držia jeden druhého, ale opak bol pravdou. Každá rana vzatá za niekoho iného mala svoju daň. Nič nebolo nezištné a čisté. Nič až na Andromedu a jej ponuku vytvoriť skrýš a základňu Rádu v jej dome. Všetko fungovalo na princípe barteru. Niečo za niečo. Tých rozdielov bolo toľko, že Hermione čoraz viac dochádzalo v akom klamstve nakoniec pravdepodbne žila.

Rád mal veliteľa a radu hlasujúcich - Hadi mali rovnosť a na všetkom pracovali spoločne.

Rád mal príkazy, zákazy a tresty za neuposlúchnutie veliteľa - Hadi mali slobodu a dôveru.