B E Z H R I E CH U

Chapter 44

The silence full of words between us
_______

24. September 1999

Ticho navôkol nich bolo zvláštne. Nie ťaživé či trápne...Bolo...Nevyslovené. Akoby v ňom navôkol nich lietala tisícka malých šuchotavých krídiel predstavujúcich nevyrieknuté slová.

Hermiona pevne v dlaniach zvierala šálku, zatiaľ čo stála pred krbom a hľadela do zeme. Cítila na sebe jeho pohľad. Stál sotva pár metrov od nej. Nanajvýš dva. Pokúsila sa nepôsobiť tak nervózne, a tak sa zamerala na príjemné teplo, ktoré jej hladilo chrbát. Teplo z plameňov kĺzalo dolu jej dekou a presakovalo až k jej pokožke. Chalupa bola chladnejšia, čo znamenalo, že musela kúriť neustále a krb takmer v každej izbe bol na to ideálny.

Zhlboka sa nadýchla a priložila si pohár k perám, nechávajúc čaj stekať dolu jej hrdlom. Pomaly zodvihla zrak a ponad okraj šálky sa zadívala na Draca. Jeho pohľad bol ostražitý, jemný a zmätený zároveň. Akoby časť neho stále spracovávala fakt, že žije...Jazykom si prešla po perách, keď šálku znova zložila.

Postrehla, ako Draco jemne zvraštil obočie. ,,Grangerová..."

,,Dáš si sušienky?" prekríkla jeho hlas a pokúsila sa na perách vyčarovať malý úsmev. Bez odpovede vykročila smerom ku kuchyni. Keď prechádzala popri ňom, všimla ako sa jeho obočie stiahlo o čosi viac.

,,Samozrejme," zamrmlal a sledoval, ako odchádza po sušienky.

Opatrne položila čaj a dlaňami sa zaprela o linku, zatvárajúc oči. Spomedzi pier jej unikol trasľavý výdych. Niekoľkokrát sa zhlboka nadýchla a znova vydýchla, pokúšajúc sa zbaviť nervozity. Nie je to predsa prvýkrát, čo ho vidíš! Okríkla v duchu samú seba a natiahla sa po keramickú nádobu so sušienkami. Vzala čaj a vykročila znova do obývačky, dúfajúc, že sa prestane správať ako vyľakaná školáčka.

Opatrne nádobu položila na drevený konferenčný stolík a posadila sa do kresla, pohľadom vyzývajúc Draca, aby spravil to isté. Akoby fakt, že bude sedieť mohol niečo zmeniť...Vyhovel jej nemej požiadavke a zdvorilo sa natiahol po sušienku.

,,Grangerová ja..."

,,Je to vlastne vcelku jednoduchý recept," prerušila ho znova Hermiona a pohľad zabodla do sušienky medzi jeho prstami, ,,idú tam len mandle, maslo, krupicový cukor..." drmolila, stále hladiac na jeho prsty.

,,Prestaň..."

,,Hladká múka, voda..."

,,Grangerová prestaň!"

...,,to zmiešaš, pridáš na kocky pokrájané maslo..."

,,Viem, o čo sa snažíš!" zvýšil o kúsok vyššie hlas čím Hermionu primäl stíchnuť a opatrne zodvihla zrak k jeho očiam.

,,Chcela som len," zvraštila obočie, ,,napadlo mi, že možno..."

,,Budem piecť?" tázavo nadvihol obočie Draco, ,,chcela si odviezť tému. Predlžovať čas, Grangerová," dodal a vráska medzi jeho obočím sa prehĺbila.

,,Áno," vydýchla Hermiona. Toľko k tomu, že sa nebude správať ako vydesená školáčka...

,,Takže ma už teraz nebudeš prerušovať receptami na sušienky?" nadvihol jedno obočie.

,,Mám inú možnosť?" spýtala sa vraštiac obočie.

,,Nie."

,,Prečo ma to neprekvapuje..."

Odignorovala záblesk jeho úškrnu a zhlboka sa nadýchla, pripravujúc sa na to, ako jej srdce znova zláme na tisícky drobných kúskov a pošliape.