B E Z H R I E CH U

Chapter 47

Right in the heart of everything
_______

18. Októbra 1999

Do uší jej narážal vietor opierajúci sa o staršie škridle domu. Bola zvyknutá na ten zvuk - pripomínal jej časy, keď tam ako malá chodila na prázdniny a za oknami bičovala burka presne tak ako tú noc. Kvapky hustého dažďa dopadali na parapety okien a vytvárali ničím nezameniteľnú symfóniu. Milovala dážď. Upokojoval ju. Tú noc však ani jedno z najkrajších divadiel prírody nedokázalo upokojiť jej myseľ.

Hľadela na muža ležiaceho kúsok od nej. Okolo jeho tela bola vytvorená jemne svetielkujúca bariéra, ktorá mala udržovať v chode jeho organizmus. Nad ním svietila diagnostika, ktorú v pravidelných intervaloch kontrolovala. Ak si myslela, že už dávno vie ako chutí strach - mýlila sa...Pocit, ktorý zužoval jej srdce v tú noc, bol ďaleko intenzívnejší. Zdesenie sa premenilo na každý úder jej srdca, keď sledovala Dracove pomalé nádychy a výdychy.

Na malý moment si dovolila zavrieť oči, než vstala a prešla k malej skrinke ku hŕstke kníh. Vzala knihu zo samého vrchu a vrátila sa na svoje pôvodné miesto, otvárajúc ju približne v strede. Pomaly ju nechala vzniesť sa do úrovne jej tváre a natiahla sa po čistý pergamen s brkom.

Napriek skúsenostiam, ktoré jej vojna poskytla v oblasti liečiteľstva - nedokázala presne určiť, čo v skutočnosti malo byť následkom kliatby, ktorá Draca zasiahla. Nedokázala prísť na to o akú mágiu sa jednalo.

Jediné racionálne vysvetlenie príznakov, ktoré nastali po zasiahnutí, bol epileptický záchvat. Draco však ničím podobným nikdy netrpel. Nie podľa informácii, ktoré jej dokázala poskytnúť Pansy s Theom.

Znova zrak obrátila k Dracovi a medzi obočím sa jej spravila malá vráska. Od momentu, čo ho zasiahla kliatba, sa neprebral. Upadol do bezvedomia a to viedlo ku kóme, v ktorej stále bol.

Nevedela, ako ho z nej dostať. Nepoznala kúzlo, ktoré by zázrakom presvedčilo jeho organizmus znova sa prebrať. Dokázala ho len udržiavať pri živote. Udržiavať chod jeho tela. Bolo niečo skľučujúce a beznádejne na tom sledovať jedného z najlepších kúzelníkov ležať bezhybne na posteli a získavať stravu pomocou umelých hadičiek.

Trávila množstvo času s Pansy, aby jej vysvetlila základné postupy pri starostlivosti o pacienta. Bolo nutné starať sa o neho - v každom smere. Boli to ony dve...Theo, Blaise a Daphne sa starali o chod situácii na Manore. Nikoho neoboznámili so stavom Draca - ani Narcissu. Theo s Blaisom na striedačku užívali Všehodžús a "nahrádzali" Draca v momentoch, kedy to bolo potrebné. Daphne sa spoločne s Hermionou snažila prebrodiť všetkými knihami liečiteľstva, ku ktorým získala prístup, pod zámienkou vyplniť čas, a čo to nové sa dozvedieť.

Boli to už dva týždne od boja. Dva týždne, čo sa snažila nájsť spôsob, ako Draca vyliečiť. A čím viac času ubiehalo - tým viac skľúčene a bezmocne sa cítila. Skúsila množstvo kúziel, ale ani jedno nezabralo.

Andromeda jej poslala niekoľko odkazov, ale Hermiona na ne neodpovedala. Nie preto, že by jej nezáležalo na tom, jednoducho zabudla v slede povinností. Mala plnú hlavu kúzelníka pred ňou a celkom zabúdala na to, že o niekoľko kilometrov ďalej sa o ňu strachujú. Už dávno prestala seba klásť na prvé miesto a ako sa zdalo, posunula aj miesto Andromedy, hoci si to veľmi nerada priznávala. Bolo však dôležitejšie pomôcť Dracovi. Sľúbila sama sebe, že jej odpíše. Sľubovala si to každý večer tesne predtým ako ju zmohla únava a Pansy ju vystriedala pri Dracovej posteli. A každé ráno sa budila s myšlienkami, ktoré ani vzdialene neobsahovali odpoveď na odkazy. Po pár dňoch odkazy však prestali prichádzať a s nimi sa vytratil aj sľub, že odpíše. Prestali písať a ona prestala myslieť. Možno si mysleli, že boj nezvládla a odkazy boli zbytočné a možno sa báli, že ju zajali a odkazy jej situáciu len sťažia. Tak či onak - prestali písať.